Hello Anxiety - Keď v knižnici zhasne svetlo

Téma mentálneho zdravia je niečo, čo v hernom svete výrazne oceňujem. Treba sa ním zaoberať, hovoriť o ňom otvorene a najmä spôsobom, ktorý dokážeme všetci pochopiť. Hello Anxiety ma zaujal svojou nenápadnou, no súčasne sympatickou prezentáciou a bol som zvedavý, či si z hry na konci niečo aj odnesiem. Na jednej strane pritom oceňujem všetko, čo Aleph Echo do svojho projektu vložil, no súčasne si myslím, že to mohol skúsiť posunúť ešte aspoň o kúsok ďalej.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh sa venuje postave, ktorú máme znázornenú ako ducha ukrytého pod čiernou plachtou. Pod ňou sa zrejme skrýva človek, pre ktorého je samota najväčším priateľom. Ľuďom sa radšej vyhýba, zbytočne ich neotravuje a žije si bezpečne vo svojej bubline. Počas návštevy knižnice, kde si chce nájsť nejakú novú knihu, však záhadne vypadne prúd, dvere von sú uzatvorené a na to, aby sme sa dostali von, budeme musieť prejsť pomedzi regály a nájsť inú cestu. Knižnica je však plná nebezpečných príšer, ktoré po vás idú. Dôležité je neprepadnúť panike a pomaly sa skúsiť navigovať jednotlivými chodbami.

Nie je toho veľa, čo sa dá o Hello Anxiety reálne napísať. Ide o malý, jednoduchý, titul, v ktorom sa budete musieť navigovať v temnom labyrinte. K dispozícii máte malú baterku, ktorou si môžete posvietiť, alebo lampáše, ktoré môžete položiť na zem a dopriať si tak väčšiu dávku svetla. Musíte utekať pred všadeprítomnými príšerami, ktoré sa vás snažia dobehnúť, a dostať sa k dverám s pohyblivým okom, kde na vás bude čakať malá minihra.

V nej sa navigujete po štvorcovom poli tak, aby ste sa zbavili všetkých políčok s očami. Spočiatku je to relatívne jednoduché, nakoľko sa k týmto bodom musíte iba dopracovať, postupne sa však oči na hracej ploche začnú aj pohybovať a budete ich musieť dostať do pasce. Kedykoľvek sa nejakého oka zbavíte, daný štvorček zmizne. Práve k nim budete musieť zvyšné oči navigovať, aby nemali kam utiecť. V princípe je to veľmi jednoduché, no súčasne musím uznať, že niektoré levely predstavovali celkom solídnu výzvu.

Hra by vám celkovo nemala zabrať viac než dve hodiny, pričom ak sa vám podarí prejsť všetkými chodbami bez akýchkoľvek problémov, možno by ste to teoreticky zvládli aj za jednu. Nemôžem povedať, že by mi to nejako výraznejšie prekážalo, no zároveň mám pocit, že v momente, keď som sa dostal na koniec, som nadobudol pocit, akoby sa hra mala posunúť do ďalšieho aktu. Atmosféru hry nestihnete veľmi nasať, pričom jednotlivé elementy sú tu spracované celkom slušne.

Páči sa mi, že musíte labyrintom prejsť čo najskôr, aby ste sa vyhli záchvatu paniky. Level úzkosti vám opäť klesne po každom úspešnom otvorení dverí alebo po aktivovaní poistkovej skrine počas návštevy pivnice. Pripomína mi to element, ktorý bol kedysi spracovaný v prvej časti hororovej série Amnesia: The Dark Descent. Rovnako som si všimol, že keď sa úroveň vašej úzkosti dostane nahor, kamera sa k vám priblíži a vytvára tak efekt, akoby sa na vás steny mali zvaliť. Dobrý nápad.

Po vizuálnej stránke hra vyzerá fajn a neustále sledujúce oči zo všetkých rohov pôsobia veľmi dobre. Nedočkáte sa síce ničoho prevratného, no v tomto smere som ani veľa nečakal. Dôležité bolo vybudovať atmosféru strachu z tmy, čo sa jej celkom podarilo. Hudba tomu vie tiež pomôcť, hoci po čase mi skladby, ktoré sa tu neustále opakujú, prišli už trochu monotónne. S prostredím pracujú dobre, no ak niekoľko minút počúvate dookola ten istý loop, začne to byť miestami trochu únavné.

V hre ešte stretnete aj niekoľko postáv, ktoré sa vám budú snažiť pomôcť dostať sa von z knižnice. Svoju rolu plnia, no miestami mi trochu vadilo, že kedykoľvek som do nich vrazil, aktivovali sa dialógy, hoci som ich už nepotreboval vidieť znovu. Ak ste sa teda s postavami porozprávali a splnili svoj účel, nemusíte sa k nim vracať. Najmä preto, že dialógové okná sa nedajú preskočiť a budete si ich musieť „vychutnať“ tempom, aké si hra zvolila. A to je pomalé.

Viac asi už k tomuto titulu nemám čo dodať. Ide síce o veľmi malý projekt, no zároveň je cítiť, že doň autor vložil svoje srdce. Myslím si, že hre by len veľmi pomohlo, keby bola o niečo dlhšia, aby ste mohli lepšie nasávať atmosféru knižnice a možno aj dospieť k nejakej hlbšej pointe. Príbeh tu síce je, no v podstate si z neho nič neodnesiete, čo považujem za najväčšie sklamanie. Ak sa však chcete prejsť pomedzi regálmi knižnice v tme a načerpať trochu hororovej atmosféry, Hello Anxiety môžem v tomto smere odporučiť. Cenovka je dobrá, atmosféra funguje a hra nepôsobí vôbec lacno.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti GameEon Studios