I Hate This Place

Komiksy sa už dávno stali predlohou primárne filmov, no mnohé si svoju cestu našli aj do videohier. Niektoré vznikli až tak dávno, že dnes by ste možno ani netipovali, že vaši obľúbení hrdinovia po prvýkrát ožili práve v tých kreslených dielach. Napriek pokročilým technológiám sa éra komiksov ešte stále neskončila, práve vďaka e-bookom sa mnohé staršie kúsky dostali k väčšiemu počtu fanúšikov, a tak nie je dôvod, aby sa na tento umelecký žáner zanevrelo. Ročne vychádza mnoho nových diel, ktoré sa snažia zažiariť. Jedným z nich bola aj komixová séria I Hate This Place od autorskej dvojice Kylea Starksa a Artyoma Topilina, ktorá vychádzala medzi rokmi 2022-2023. Napriek tomu, že vyšlo len 10 dielov, si táto hororová séria našla svojich fanúšikov. A tak po štyroch rokoch od svojho prvého debutu prichádza aj jej videoherná adaptácia v podaní štúdia Rock Square Thunder. Podarí sa jej však osloviť aj herných nadšencov?

Recenzovaná verzia: PC

I Hate This Place je v prvom rade izometrickým hororom, ktorý sa v sebe snaží skĺbiť prvky survivalu aj stealthu. Už na prvý pohľad zaujme svojím vizuálom, ktorý sa snaží držať komixovej predlohy. K tomu si však treba pripočítať situovanie celého tohto motívu, v ktorom sa ocitneme v 80. rokoch a tomu zodpovedá celková atmosféra, ale aj rôzne grafické efekty. Často sa tak budete stretávať s obrazom snažiacim sa imitovať prehrávanie záznamu z videokaziet. Nápadov má hra požehnane, no ich realizácia je však dosť pozadu. Ale poďme si to zhrnúť pekne od začiatku.

V tomto prípade nečakajte obsiahly úvod, ktorý by vás zasvätil do deja. I Hate This Place vás vrhne priamo do útrob svojho strachu. Hra sa začína obradom, počas ktorého sa snažia dve dievčatá, Elena a Lou, vyvolať miestnu desivú legendu, takzvaného Rohatého boha. Elena sa týmto snaží zistiť, čo sa stalo s jej matkou, ktorá pred mnohými rokmi zmizla. Obrad sa, samozrejme, nevydarí a Lou zmizne. Takže Elena už nehľadá len svoju matku, ale aj najlepšiu kamarátku. Ani sa nenazdáte a už lozíte po „opustenom“ laboratóriu plnom mutantov. Musím povedať, že táto úvodná časť je doslova skvelá. Zistíte, že proti vám stoja rôzne monštrá, ktorú sú citlivé na hluk, ale prakticky slepé. Takže sa do popredia dostáva stealth a šetrenie munície či zdravotných materiálov, keďže títo úvodní protivníci sú fakt tuhé potvory.

Už po začatí si všimnete, že vaša postava má tri ukazovatele svojho stavu: život, energiu a potrebuje jesť. Prvé dva sú, myslím, jednoznačné. Práve ten posledný ukazovateľ je trochu diskutabilný. Ak vám klesne na nulu, tak vám postupne začne klesať až na nulu aj energia. Ak vám energia poklesne na minimum, nebudete môcť už behať a vaše útoky zblízka budú pomalšie. Nebol by to až taký problém, keby čas v hre neplynul ako raketa. Takže v zlomku sekundy bude Elena zase hladná a niečo do nej budete musieť naládovať. Tomu ale že vôbec nepomáha to, že dianie sa pri prezeraní denníka či inventára nepozastaví, takže ak si chcete preštudovať nejaké tie záznamy, budete musieť oželieť váš stav nasýtenia. Tento problém budete riešiť tak približne štvrtinu hry (možno aj menej), keďže po opustení laboratória sa dostávate na svoju rodinnú farmu a tu sa začína survivalová zložka tohto titulu.

Na farme si budete vytvárať rôzne budovy/zariadenia, ktoré vám budú produkovať rozličné herné suroviny. Postupne, ako budete plniť hlavné príbehové úlohy, sa vám budú odomykať nové pokročilejšie budovy. Výstavba budov prebieha v hernom čase. Deň má 24 hodín a strieda sa tak deň a noc, no fakt veľmi rýchlo. V hre môžete spať, čo však má vplyv len na urýchlenie výstavby a doplní vám to život. Po postavení základných budov – šrotoviska, studne a záhonov – zistíte, že survivalová zložka je prakticky za vami… zo šrotoviska získate handry, zo studne vodu a bum máte obväzy, zo záhonov zase získate zeleninu a spolu s vodou máte zeleninovú polievku, ktorá vás nasýti.

Takto teda veľmi rýchlo zistíte, že obväzov máte prakticky nekonečno a s hladom si tiež už lámať hlavu nemusíte. Po vybudovaní pokročilejších budov sa vám odomknú vyspelejšie suroviny, a tak časom (teda už v polovici) si budete vyrábať aj pušný prach a z neho muníciu. Stealth sa tak taktiež veľmi rýchlo stáva zbytočným, keďže munície budete mať plný vak a na konci si budete pripadať ako Rambo. Najviac však nerozumiem tomu, komu napadlo dať medzi budovy aj dekorácie (neposkytujú žiadne bonusy). Celkovo máte dosť obmedzený priestor na výstavbu a mnohé dekorácie sú fakt obrovské, takže nájsť im niekde nejaké rozumné miesto mi prišlo vskutku šialené.

I Hate This Place aktuálne nemá možnosť výberu náročnosti. Spočiatku sa môže zdať hra trochu náročnejšou, ale tak, ako som spomínal, od jej polovice už len pôjdete rovno za nosom a budete okolo seba rozsievať skazu. Neviem, či to bol úplne zámer tvorcov, ale pompézny obrovský pavúk z traileru padol po vystrieľaní zásobníku z útočnej pušky, čo ma doslova šokovalo. Vaším najväčším nepriateľom teda nie sú monštrá a strach, ale skôr systém ukladania. Ten prebieha pri televízoroch s videoprehrávačom, ktoré sú na vopred určených miestach. Za mňa je to klasika najmä zo starších hier a vôbec by mi to nevadilo. Keby tu nebolo jedno veľké ALE…

Titul som na recenziu dostal v dostatočnom predstihu a musím povedať, že v danej podobe trpel nesmiernym množstvom bugov. Občas sa mi stalo, že sa mi Elena prepadla pod zem alebo sa o niečo zasekla, takže som s ňou už nehol. To vedie k vypnutiu hry (ak teda aj sama nepadne do Windowsu) a teda načítaniu poslednej uloženej pozície. Celkovo som tu teda strávil nejakých 10 hodín, podľa počítadla v hre však ani nie 8 hodín.

Jednoznačne najväčšou devízou titulu je jeho motív a zasadenie. Monštrá sú vcelku originálne a najmä v noci pôsobia poriadne desivo. I Hate This Place zahreje pri srdci každého fanúšika hororov, keďže sa v mnohých inšpiroval. V hernom svete je plno odkazov na známe diela, ale aj viacero desivých momentov. Zaujímavou odbočkou sú strety s duchmi. Tí vás tak prenesú do svojho sveta, v ktorom získate infračervenú baterku. Tou môžete odhaľovať skryté tajomstvá v duchárskych svetoch alebo bojovať proti duchom duchov. Každý takýto vstup do ríše duchov je spojený s jednoduchým vyšetrovaním, čo je vlastne daný duch zač alebo ako sa daná osoba stala duchom. Väčšinou ide o vedľajšie úlohy, ktoré sú príjemným spestrením. Mohlo ich byť aj viac.

Jedným z najväčších neduhov I Hate This Place je to, čo trápi väčšinu izometrických hier, a to je nemožnosť otáčať kameru, ba dokonca si ju čo-i-len priblížiť (aj keď podľa traileru to zrejme malo byť možné). Často sa vám teda bude stávať že sa ocitnete v nejakom slepom uhle, kde nebudete vidieť, kto na vás útočí alebo či tam niečo nie je, čo by sa dalo zobrať. Keď sa vám kvôli tomu aj zasekne niekde postava, tak to len vtedy môžete začať škrípať zubami. S týmto zádrheľom je vo veľkej miere podľa mňa spojený aj technický stav. Samotná hra sa v mnohých ohľadoch nepodobá na to, čo nám tvorcovia ukázali na screenshotoch alebo v traileri. Grafický downgrade je tak dosť patrný. A vďaka možnosti priblíženia by bol zrejme aj citeľný. K tomu treba jednoznačne zmieniť aj optimalizáciu. Tá je fakt strašná, ani neviem povedať, kedy som sa naposledy stretol s niečím podobným. Je úplne jedno, aké grafické nastavenia si zvolíte, grafika sa vám pustí na 100 % a framerate sa vám bude držať okolo 40 fps, aj keď občas vyskočí na 60 fps. Hra zaberá na disku sotva 3 GB, no na RTX 4070 ti beží takto mizerne. Miestami som mal pocit, že to ani do vydania nedokončím. Snáď to teda trochu doladia, rozumej trochu viac.

I Hate This Place je inak vcelku zaujímavým počinom, ktorý ma držal v napätí až do konca. Vydanie však bolo zrejme príliš unáhlené a tak je v technicky dosť mizernom stave s množstvom bugov. K tomu je hra dosť nevyvážená svojou náročnosť a mnohé herné prvky (survival aj stealth) strácajú už v jej polovici prakticky úplne zmysel. Fanúšikov hororov jednoznačne poteší, no mali by počkať, kým dostane aspoň niekoľko updatov, ktoré zážitok aspoň trochu vylepšia.