Mafia: The Old Country – Tá naša domovina

Hoci bolo na tento rok ohlásených mnoho atraktívne pôsobiacich titulov, len máloktorý z nich vzbudzoval v našich končinách taký záujem ako nový diel Mafie. V celkovej očakávanosti ju predčil azda len Kingdom Come: Deliverance II a teoreticky by sme mohli zmieniť aj Grand Theft Auto VI, no to bolo v priebehu roka neprekvapivo odložené. Ako sa vydaril návrat medzi gangstrov v novinke s názvom Mafia: The Old Country?

Recenzovaná verzia: PC

Hoci bolo na tento rok ohlásených mnoho atraktívne pôsobiacich titulov, len máloktorý z nich vzbudzoval v našich končinách taký záujem ako nový diel Mafie. V celkovej očakávanosti ju predčil azda len Kingdom Come: Deliverance II a teoreticky by sme mohli zmieniť aj Grand Theft Auto VI, no to bolo v priebehu roka neprekvapivo odložené. Ako sa vydaril návrat medzi gangstrov v novinke s názvom Mafia: The Old Country?

Píše sa rok 1904 a hlavný hrdina Enzo Favara sa pretĺka životom nedobrovoľnou prácou v baniach patriacich miestnemu Donovi Ruggerovi Spadarovi. Spolu so svojim kamarátom Gaetanom síce plánujú lepšiu budúcnosť, no všetky budúce plány naruší výbuch plynu v bani, po ktorom sa Enzo po menšej „výmene názorov“ ocitá na úteku pred celým mafiánskym klanom. Úplnou náhodou však nachádza útočisko u konkurenčnej rodiny Bernarda Torrisiho, čo raz a navždy zmení jeho život. Do oka mu navyše padne Donova dcéra Isabella a Enzo má tak o to väčšiu motiváciu zostať na mieste a postupne sa vypracovať z nikoho na osobu, čo si zaslúži rešpekt svojho nového živiteľa.

Aj keď to mnohých možno prekvapí, celkovo séria predala viac než 35 miliónov kópií po celom svete, čo z nej činí viac ako len lokálny fenomén. Nejde pritom o až tak silnú značku, ktorá by sa mohla rovnať najväčším súčasným hitom, no bola by skrátka chyba ju podceňovať. Aj preto nie je až žiadnym prekvapením, že 2K schválili vývoj prequelu, ktorý je zároveň treťou hrou amerického štúdia Hangar 13. A hoci im tretia Mafia až tak nevyšla, remake prvého dielu, na ktorom sa po začlenení štúdia 2K Czech to tímu podieľali i naši českí susedia, bol podstatne väčším zásahom do čierneho. Inak tomu nie je ani v prípade Mafie: The Old Country, v našej lokalizácii nazvanej ako Mafia: Domovina.

Ak sa Mafii III niečo nedalo vyčítať, tak to bol určite príbeh a jeho podanie, ktoré patrilo k najlepším aspektom titulu. Bohužiaľ, s hrateľnosťou to až tak slávne nebolo a open world plný stereotypných aktivít a nezáživných sidequestov, ktoré boli nezriedka povinné pre ďalší postup, výrazne riadil celkový zážitok. U remaku už štúdio, našťastie, zachovalo štruktúru legendárneho originálu, kde okolitý svet plnil primárne rolu akýchsi výpravnejších kulís. A keďže to výsledku iba prospelo, v rovnakých stopách sa vydáva aj aktuálny prequel, čo osobne iba kvitujem. Akokoľvek mám totiž v obľube otvorené svety, ich nadužívanie je miestami na škodu a občas až nezmyselne naťahuje hraciu dobu.

Keďže to však nie je tento prípad, tvorcovia sa mohli naplno zamerať na naratívnu zložku. Príbeh, ktorému sa venovala zďaleka najväčšia pozornosť, je tak čuduj sa svete najväčšou devízou nového dielu Ak ste mali obavy z presunu z mestských ulíc na vidiek, vedzte, že zápletke to iba sluší a vnáša do nej potrebnú dávku osvieženia. Navyše, Mafia nebola nikdy mestskou akciou ako takou a na nové prostredie sa dá veľmi rýchlo zvyknúť. Hangar 13 tu inak znova rozvíja tému rodiny, spolu s motívom zakázanej lásky, ktorý sa navyše môže opierať o najlepšie napísanú ženskú postavu v celej sérii. Isabella má až nečakane veľa priestoru, ktorý patrične využíva a kvalitne gradovaná zápletka vrcholí vynikajúcim finále, kde si budete od nervozity obhrýzať prsty a priať ústrednej dvojici šťastný koniec. Vyčítať by sa dalo azda len to, že scenár sa rozhodne nevyhýba rôznym mafianskym a ľahko odhadnuteľným klišé, lenže… väčšine to vďaka parádnemu spracovaniu nebude prekážať a k ságe to tak nejak patrí.

Hrateľnosť je oproti tomu predsa len na druhej koľaji, no bolo by asi nefér vyčítať tvorcom, že sa nepokúšali o výraznejšie inovácie. Hra je až tak zviazaná príbehom, že na spočítanie momentov, keď vám dovolí vybočiť z nastolenej trajektórie a voľnejšie preskúmavať okolie, vám bez problémov postačí jediná ruka. V excelentne spracovaných kulisách tak ponúka tradičný mix arkádovej third person strieľačky a jednoduchého no funkčného stealthu, ktorý občas preruší jazdenie na autách, prípadne i koňoch. Áno, kone sú jednoznačne najväčšou novinkou celého dielu a osobne som ich miestami používal radšej než klasické automobily. Čiastočne i vďaka jednoduchšiemu manévrovaniu, čo platí o to viac, ak si u áut zapnete režim simulácie, no k danému settingu sa jednoducho hodia.

O hrateľnosti toho veľa rozpisovať nechcem, keďže som s ňou nemal zásadnejšie problémy. Pokiaľ si vyložene nepotrpíte na ultrarealizmus a necítite potrebu kritizovať funkčný a v sérii už dostatočne etablovaný cover systém, budete na tom rovnako. V zásade ma tak bavil ako pocit zo streľby (každá z dostupných zbraní pôsobí trochu inak), tak tichý postup, ktorý navyše ozvláštnený tým, že vami vlastnený nôž môžete využívať nielen na likvidáciu nepriateľov, no i na páčenie zámkov. No keďže sa používaním otupuje a brúsky sa rozhodne nenachádzajú na každom rohu, niekedy je lepšie, hoci zdĺhavejšie, protivníka priškrtiť holými rukami. Nože si užijete i v rámci bossfightov, kde vás hra lockne na vášho oponenta a všemožne sa snažíte vyhýbať jeho útokom, respektíve prelomiť jeho obranu, aby ste mu mohli udeliť čo najviac rán v rýchlom slede.

Celkovo na vás každopádne čaká 15 kapitol, respektíve 14 plnohodnotných, ktoré dopĺňa kratší prológ. Dokončenie vám tak nezaberie príliš veľa času a a reálne môžeme hovoriť o približne 12 hodinách. To je vcelku adekvátne nižšej cenovke, no ak by sa vám to predsa len málilo, k dispozícii je znova režim voľnej jazdy po vzore Mafia: Definitive Edition. V ňom môžete voľne preskúmavať prostredie, dopĺňať si zbierku zberateľských predmetov, fotiť rôzne miesta a za získané peniaze (tie sa vám neustále kumulujú opakovaním hraním jednotlivých kapitol) a v neposlednom rade i dokupovať zvyšné autá, zbrane či obleky. V kampani sa totiž do Pasqualovho obchodu príliš často nedostanete, no všetko čo získate v rámci tohto režimu sa prenáša aj do nej. Možno je to trochu krkolomný systém, no je to zásadné negatívum? Za mňa určite nie, hoci sa to pokojne mohlo podchytiť lepšie.

Excelentne pôsobiaci vizuál, ktorý som už predtým naznačoval (skvelo vyžitý Unreal Engine 5) ide ruka v ruka s výborným hudobným sprievodom, vďaka čomu bude The Old Country lahodiť ako vašim očiam, tak ušiam. Hru som testoval na platforme PC, kde mi väčšinu času pohodlne bežala na kombinácii vysokých, respektíve epických nastavení. Schválne však píšem väčšinu času – na viacerých miestach som totiž pozoroval poklesy fps, čo sa nutne netýkalo len dynamickejších sekvencií, no aj jednoduchých prechodov z cutscén do hry či naopak. Nechýbali ani občasné prebliky textúr a hoci som titul testoval na SSD a vyťaženie nebolo ani zďaleka na maxime, rozhodne by som uvítal o niečo rýchlejšie nahrávanie checkpointov. Systém checkpointov je inak celkovo rozporuplný a hoci sa priebeh ukladá relatívne často, nikdy nie je poriadne jasné kedy.

Osobitný odstavec musím každopádne venovať dabingu, čo je vzhľadom k existencii toho českého, úplne logické. V dnešných hrách to nie je žiadna samozrejmosť a bolo by nesprávne niečo podobné neceniť čisto z princípu. A to aj bez ohľadu na to, že hoci som si na neho zvykol poľahky, nemyslím si, že svojimi kvalitami prekonáva anglický, respektíve sicílsky určený pre tých, čo vyžadujú čo najväčšiu imerziu. V zásade to teda vnímam podobne ako svojho času u remaku prvej Mafie, no zároveň by som nerád spochybňoval isté kvality, ktoré nepochybne má. Len by som sa vyhol prehnanej adorácii a primárne by som za skvelo vykonanú prácu ocenil zahraničných dabérov.

Celkovo je však nová Mafia nečakane výborným titulom, kde Hangar 13 po neistom začiatku v podobe tretieho dielu potvrdil, že je štúdiom na správnom mieste. Reálne by sa toho hre dalo vyčítať viac – za zmienku stoja neustále vyskakujúce správy, že sa máte vrátiť k náplni misie, či občasné momenty kde ambície vývojárov jemne kolidujú s realitou. Niektorým môže taktiež prekážať osekanie herných prvkov na tie najpodstatnejšie či fakt, že dianie miestami pripomína interaktívny film bez akejkoľvek možnosti do neho zasahovať a občasne dokonca jemne kopírujúci legendárny prvý diel. A viete čo? Mne je to vlastne úplne jedno. Hru som si totiž užil natoľko, že nemám problém ju označiť za doposiaľ najlepší diel. A to som mal na rozdiel od mnohých striedmejšie očakávania, kde som sa ďaleko viac tešil na iné kúsky, čím som dal snáď dostatočne najavo, že nie som ovplyvnený žiadnou nostalgiou.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Cenega