Shadows of the Afterland – Posmrtný život nenarodenej ženy

Téma posmrtného života je niečo, s čím sme sa už viackrát stretli. Odpovede síce nepoznáme, no to nám nebráni vytvárať si o ňom tie najrozličnejšie predstavy. Naposledy sme ju mohli vidieť napríklad vo filme Eternity s Milesom Tellerom a Elizabeth Olsen. Nevybral som si ho však náhodou, pretože podobne ako Shadows of the Afterland ukazuje posmrtný svet v trochu inom svetle, než na aké sme väčšinou zvyknutí. Nečaká na nás večné svetlo ani stretnutie so všetkými blízkymi, ktorých sme stratili. Namiesto toho sa ukáže, že byrokracia je nesmrteľná.

Recenzovaná verzia: PC

Náš príbeh sa začína v madridskej ZOO v roku 1960, kde sa mladá žena menom Pilar ide pozrieť na svojho obľúbeného tigra. Strávi s ním pár minút a chystá sa odísť, no stane sa niečo nečakané. Jej duša je náhle vytrhnutá z tela, ktoré sa následne rozhodne skočiť do medvedieho výbehu. Počas skoku Pilar zasiahne blesk a jej duša sa dostáva do sveta mŕtvych. Niečo však nie je v poriadku. Pilar si nepamätá svoju smrť, myslí si, že sa volá Carolina a že sa má narodiť o niekoľko dní. Podľa nej je rok 1988 a nič z toho, čo sa udialo, jej nedáva zmysel. Rozhodne sa preto využiť svoje schopnosti policajtky a vypátrať, čo sa jej v skutočnosti stalo a prečo sa jej myseľ nachádza v duši niekoho úplne iného.

Príbeh v Shadows of the Afterland je veľmi solídne vystavaný. Hneď v úvode ponúka zaujímavú zápletku, ktorá sa postupne vetví do ďalších príbehových línií. Sledujete Carolinu, ako sa snaží pochopiť jednotlivé udalosti a postupne si všetko poskladať dokopy. Najmä je však rozhodnutá pátrať na vlastnú päsť, pretože nechce čakať týždne, kým sa niekto rozhodne jej prípadom vôbec zaoberať. Výsledky potrebuje čo najskôr. Preto vyhľadá bývalého agenta Césara Santosa, ktorý v minulosti pomohol jednej duši vstúpiť do sveta živých, no stálo ho to pracovné miesto.

Veľkým plusom je aj fakt, že celá hra je kompletne nadabovaná a nenašiel som tu prakticky nikoho, kto by svoju prácu odflákol. Herci veľmi dobre zachytili charaktery jednotlivých postáv, a to až do takej miery, že som si ich vedel veľmi živo predstaviť. Či už byrokratickú Emiliu, dobrosrdečnú, no ustráchanú Auroru, alebo tvrdého Nicolasa, ktorý má pocit, že vo svojej posilňovni je najväčší generál. Vo všetkých ohľadoch ide o perfektne zvládnutú prácu.

Výrazne musím oceniť aj zvraty v príbehu, ktoré prichádzajú v správnych momentoch a dokážu celú záhadu ešte viac zatraktívniť. Ako Carolina postupne začína chápať jednotlivé súvislosti, hra sa vyvíja správnym smerom a nepustí vás až do samotného záveru. Menšiu kritiku by si zaslúžil prvý akt, ktorý pôsobí skôr ako zoznamovanie sa s prostredím a má pomerne zdĺhavý úvod. Radšej však slabší začiatok, ktorý sa vybuduje do silného finále, než opačne.

César spočiatku váha, keďže sa už raz dostal do problémov, no keď pochopí Carolinin prípad, rozhodne sa jej predsa len pomôcť. Vznikne medzi nimi sympatické priateľstvo, ktoré v mnohých momentoch posúva príbeh dopredu. Je vidieť, že si navzájom dôverujú, potrebujú jeden druhého a za najsilnejší prvok príbehu považujem ten, že César je ochotný urobiť čokoľvek, aby Carolinu ochránil. Vďaka tomu má príbeh srdce aj dušu.

Páči sa mi aj vizuálny štýl hry, ktorý síce obsahuje možno až príliš veľa tyrkysovej, no dokázal som si na to zvyknúť. Na rozdiel od nedávno hodnoteného The Dark Rites of Arkham pôsobí menej umelecky a snaží sa skôr o komickejší vizuál, čo však nevnímam ako mínus. Dizajn samotného posmrtného sveta je sympatický a pôsobí dokonca aj veľmi predstaviteľne. Animátori si v tomto smere dali záležať. Trochu škoda je len to, že sa tvorcovia nepokúsili urobiť z hry ešte výraznejšiu komédiu.

Uvedomujem si, že autori chceli príbeh poňať dramatickejšie a serióznejšie, no počas hrania som si miestami uvedomoval, že to úplne neladí so zvoleným umeleckým štýlom. V hre je niekoľko momentov, pri ktorých som sa skutočne dobre zasmial. Otravovať niektoré postavy do omrzenia vie byť zábavné, príbehy niektorých duchov sú plné neuveriteľných životných situácií a dialógy s Aurorou ma tiež celkom pobavili. Originálnym prvkom je aj možnosť pokračovať v hre a dočkať sa krátkeho debriefingu. Takýchto momentov by však mohlo byť viac.

Vyzdvihnúť musím aj celkové tempo hry. Má dobrý spád, príbeh nemá miesta, kde by sa výraznejšie zasekával, a jednotlivé úlohy, ktoré musíte plniť, sú väčšinou veľmi logické. Jediné odporúčanie, ktoré môžem dať, je to, že v niektorých momentoch nemusíte aktívne hľadať interaktívne miesta. Uspávanku či kód agenta si stačí zapamätať a následne zvoliť správne dialógové možnosti. Netreba sa teda zbytočne zdržiavať hľadaním toho, na čo vlastne kliknúť.

Zároveň však musím dodať, že hra mohla byť o niečo dlhšia a niektorým momentom by prospelo, keby mali viac priestoru vyniknúť. Niektorým postavám by sa zišlo venovať viac pozornosti a pár dejových línií by si zaslúžilo lepšie uzavretie. Mne sa hru podarilo dokončiť približne za štyri hodiny, čo mi na príbehovú adventúru príde pomerne krátke. Navyše budete mať v niektorých pasážach pocit, že opakujete tie isté činnosti stále dokola.

V hre sa nachádzajú minimálne dve lokality, v ktorých vás budú čakať neustále rovnaké úkony. Prísť na miesto, zaklopať na dvere, porozprávať sa s Césarom, odísť, niečo vybaviť a následne sa vrátiť a celý postup zopakovať. Podobne je na tom aj lokalita s chatkou. Ostatné prostredia ponúkajú viac zaujímavých miest na preskúmanie, no je škoda, že posmrtný svet neponúka väčší počet lokácií.

Celkovo ich je päť a v momente, keď do nich vstúpite, máte prakticky sprístupnené všetky interaktívne miesta. Nenachádzajú sa v nich ďalšie prekvapenia ani prvky, ktoré by ich ešte viac ozvláštnili. V hre je síce aj niekoľko lokácií zo sveta živých, no tých tiež nie je veľa a navyše vám hra do niektorých oblastí nepovolí vstúpiť, keďže duchovia podľa všetkého neznesú vtáčí spev.

Jednou z vecí, ktoré však ešte musím vyzdvihnúť, je množstvo zaujímavých detailov. Napríklad možnosť vidieť farbu aury niektorých duší a na jej základe odhadnúť ich povahu. Zapracovaná je tu aj myšlienka reinkarnácie, ktorá v kontexte celého príbehu pôsobí veľmi dobre. Je vidieť, že autori sa s projektom pohrali a vložili doň veľa nápadov, ktoré padli na úrodnú pôdu.

Výsledné dojmy zo Shadows of the Afterland sú nakoniec pozitívne. Čaká na vás dobre napísaný príbeh zo sveta duší a niekoľko zaujímavých postáv, ktorých osudy budete chcieť sledovať. Zároveň by som si však prial, aby sme tento svet mohli spoznať o niečo viac a aby ponúkol väčší počet lokácií na preskúmanie. Je však možné, že sa do sveta mŕtvych ešte niekedy v budúcnosti vrátime. Rozhodne ide o miesto s veľkým potenciálom, ktorý sa dá opätovne využiť.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Aruma Studios