The Elder Scrolls Oblivion IV: Remastered – Klasické RPG, ktoré definovalo generáciu

Po rokoch popierania existencie projektu, množstve zákulisných únikov o vývoji a náhlom vydaní sa hráči, či už noví alebo pamätníci, opäť ocitajú v známej provincii Cyrodiil. Dokáže remake legendárneho dielu zo série The Elder Scrolls, ktorý kedysi započal nový štýl RPG situovaných do otvoreného sveta, zaujať aj z dnešného pohľadu?

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

S The Elder Scrolls Oblivion IV: Remastered mám bohatú osobnú históriu. Tesne po vydaní Xbox 360 šlo o povinnú jazdu a nič podobné sa vtedy na trhu nepredávalo. V roku 2006 som však hru prešiel len povrchne. Konkrétne som prešiel hlavnou dejovou líniou, absolvoval iba niekoľko vedľajších questov a tam moja zábava skončila. V plnej sile som sa k titulu vrátil až v roku 2017 na výkonnejšom Xbox One X, kedy originál dostal aktualizáciu so 4K rozlíšením. No a práve vtedy som si v krajine zázrakov utvoril najpamätnejšie spomienky. Vyčistil som každé jedno zákutie Cyrodiilu, získal všetky achievementy a uistil sa, že na mape a v questlogu nenájdem jedinú bodku navyše. Pri tohtoročnom predvedení a okamžitom vydaní prerábky s podtitulom Remastered, som sa pevne rozhodol, že aj pri obmedzenom čase si zopakujem túto mániu a skompletizujem všetko, čo hra ponúka. Po viac než 200 hodinách, s červenými očami (možné známky vampirizmu?) a ďalšej stopercentnej kolekcii achievementov teda predkladám správu o (ne)kvalitách legendy v novom kabátiku.

Bethesda Game Studios, domovské štúdio značky The Elder Scrolls, sa odjakživa vyjadrovali na adresu remakov/remasterov v tom zmysle, že nesmú zmeniť dušu a pocit z pôvodného projektu. Remaster Skyrimu spred desiatich rokov tak skutočne obsahoval iba malé vylepšenia, a napriek tomu, že sa pri tomto produkte odviedlo určite viac práce, inštrukcie zneli jasne: cieľom je 1:1 kópia originálu. Vývojári zo štúdia Virtuos, sa teda rozhodli pre Unreal Engine 5, no na pozadí beží stále pôvodná hra. Prostredia a objekty sú vytvorené úplne nanovo, no príkazy toho, ako sa hra správa, sú prekladané z pôvodného diela. Výsledkom je teda akýsi hybrid, ktorý sedí niekde medzi totálnou prerábkou (remake) a pôvodnou hrou s technickými vylepšenami (remaster). Poďme sa teda pozrieť na to, ako tvorcovia uspeli.

Ak ste hrali originál a nový diel si pustíte na jednej z konzol alebo na výkonnejšom PC, prostredia vám jednoducho vyrazia dych. Konverzia prírodných scenérií, špeciálne do strednej diaľky, je naozaj bezchybná, pričom originál mal v tomto aspekte veľké nedostatky. Tu však, našťastie, doskakovanie objektov a rozmazané geografické prvky v pozadí viac nenájdete. Mestá taktiež hýria farbami a zmyslom pre detail. Všetky kostoly, kaplnky a obchody sú verne prerobené a žiadna budova neevokuje pocit, že do celkového prevedenia nepatrí. V exteriéroch sú určite najlepšie scenérie, keď si vyleziete na nejaký kopec a pozeráte sa na niektoré z mnohých miest Cyrodiilu dolu, s kopcami alebo prístavom v pozadí. Interiéry sú však obzvlášť vyšperkované. Jaskyne vyzerajú priam fotorealisticky, maličké kamienky a útvary sú perfektne rozoznateľné a ostré. Popri tom útulné izbietky s rozpáleným krbom, ktorého svetlo sa kríži s rôznymi predmetmi, hádžu neuveriteľne realistické tiene a odrazy na svoje okolie. V tomto ohľade teda vývojári odviedli excelentnú prácu. V tomto bode sa vrátim k vampirizmu, neodporúčam spať na náhodných posteliach vo svete, inak budete mať “na krku” riadny problém.

Horšie sú na tom každopádne postavy. Tie boli už aj na rok 2006 ohyzdné, a autori remasteru aspoň v nejakej forme zapracovali na neľudských rasách (Khajiiti a Argoniani vyzerajú o stupienok lepšie ako v starej hre). No keď vidíte plastové figurínky roboticky sa prechádzať po námestí, disparita medzi prostredím a nimi kričí až do neba. Nejde len o vzhľad, ale aj o animácie, tie remaster dedí bez jedinej zmeny po originále. No na kompletné prepracovanie postáv by bol potrebný minimálne ďalší jeden rok, a nie je to len o vzhľade. Neskorší Skyrim v tomto ohľade poskočil dopredu, lenže Oblivion disponuje mimo iné aj žalostne malým množstvom dabérov. Bežne sa vám tak stane, že vás osloví postava, a vedľa nej je úplne iná, ktorá má identický hlas. Čo je horšie, častokrát dokonca povie aj rovnakú vec. Bohužiaľ, v tomto teda noví vývojári museli pracovať s tým, čo podedili po Bethesde.

Zmeny nastali aj pri používateľskom rozhraní. Inventár vyzerá identicky, ale vrchné menu je tentoraz pretvorené do prehľadnejšieho systému záložiek. Mapa je intuitívnejšia a čitateľnejšia, dá sa s ňou pekne manipulovať a do najdôležitejších miest sa dá od začiatku hry rýchlo cestovať. Pritom si všetky prvky zachovávajú ten starý vizuálny štýl s hnedým pergamenom na pozadí. Inak sa však na titule nezmenilo takmer nič. Tu by možno mohli mnohí poznamenať, že autori mali upravovať aj niektoré questy, príbeh a poopravovať nezrovnalosti, no osobne si nemyslím, že by to bolo vhodné. Ide totiž len o čistokrvnú prerábku originálu, ktorá nemala byť nikdy ničím viac. Dokonca aj boje sú úplne identické, čo znamená, že stále máte na výber rôzne čepele, luky alebo mágiu a stále sa vám môže stať, že sa váš nepriateľ zasekne v stene a vy ho viete pekne doraziť, kým on beží na mieste a nadáva. Znalcov série znova poteší legendárna hudba od Jeremyho Soula, ktorú, našťastie, nezmenili, hoci s ním už Bethesda nespolupracuje.

Celý svet sa inak stále až príliš sústreďuje na vašu postavu a v tomto ohľade je Oblivion mierne mimo realitu. Napriek tomu, že začínate, ako opustený väzeň, navštívi vás a vyslobodí imperátor Uriel Septim, lebo vás videl v snoch. Do piatich minút zomrie a vy ste vypustení do obrovského sveta. Vášou úlohou je teda nájsť jeho strateného syna a spolu s ním ukončiť krízu a pozatvárať brány do plání Oblivionu, odkiaľ vychádzajú démoni a terorizujú svet. Samozrejme, najlepší obsah nestriehne v hlavnom príbehu ale v vedľajších questoch. Každý spolok, ktorý navštívite (či už sú to mágovia, zlodeji, nájomní vrahovia, bojovníci či gladiátorská aréna) vám poskytne uspokojivo dlhú líniu úloh. A ako to už v tomto univerze býva, viete sa prepracovať z úrovne bažanta, ktorého všetci šikanujú, až na uctievaného lídra, ktorému všetci bozkávajú topánky. Špeciálne odporúčam prácu pre cech zlodejov a nájomných vrahov. Tieto povolania ponúkajú najväčšiu voľnosť pri plnení úloh a občas vás prekvapia nečakaným príbehovým zvratom. Tieto aj ďalšie príbehové línie vás v každom prípade prevedú naprieč celým herným svetom.

Autori si pre remaster zvolili technológiu Unreal Engine 5. Tento výber sprevádzala určitá kritika, keďže tento engine má občas tendenciu zasekávať sa. Výkon nie je bezchybný, no podľa mňa je kritika prehnaná. Celé to vyzerá fantasticky, ovládanie pôsobí responzívne a hranie je plynulé. Hru som testoval súčasne s presunom uložených pozícií na Xbox Series X a Asus Rog Ally X, a aj pri obmedzenom výkone handheldu sa Oblivion hrá bez výrazných problémov. Lagy sa objavujú najmä pri ukladaní pozícií a v otvorenom svete možno raz za desať hodín narazíte na krátke spomalenie, no nejde o nič zásadné. Samozrejme, tým že ide o absolútne verný remake, sa neubralo na počte načítavacích obrazoviek, a vstupy do mesta alebo interiérov vás nechajú chvíľu čakať. Najviac to zabolí v komplexnejších kobkách a jaskyniach, kde aj jeden koridor vie byť rozdelený dvierkami prostredníctvom dvoch alebo troch načítavacích obrazoviek.

Čo dodať na záver? Asi len to, že je vcelku otázne, či tento počin priláka nových hráčov, ktorí sa zaujímajú o túto sériu. Za mňa skôr ide o nostalgický návrat pre staršie publikum, ktoré však má stále mnoho členov. No ak si chcete spríjemniť čakanie na The Elder Scrolls VI a nevadí vám zastaralý herný dizajn, remaster Oblivionu môžem vrelo odporúčať. Budete sa však musieť prehrýzť cez komicky pôsobiace postavy, časté načítavacie obrazovky a pravidlá starších RPG mechaník. Na druhej strane, vďaka nádhernej hudbe a malebným prostrediam môže titul pôsobiť až terapeuticky aj pre novú generáciu hráčov, a len ja som sa do Cyrodiilu vrátil naozaj s radosťou. Nižšia cena (pri vydaní 50 eur, dnes dostupná lacnejšie alebo v rámci GamePassu), výnimočný vizuál krajiny a výrazne prehľadnejšie používateľské rozhranie posúvajú tento remaster určite do popredia. Ak ste teda originál nehrali a máte chuť na klasické RPG situované do otvoreného sveta, The Elder Scrolls Oblivion IV: Remastered rozhodne stojí za vyskúšanie.