Barça Esports vstupovala do LES Kickoff s ambíciou ukázať, že patrí medzi špičku španielskej scény, a to sa jej aj podarilo, hoci úplný záver nepriniesol vysnívaný triumf. Postup do finále a zároveň kvalifikácia na EMEA Masters sú bezpochyby silným výsledkom, no podľa midlanera Sergia „Macaquinho“ Bouzende Rodriguesa zostal v tíme citeľný pocit nedokončenej práce. Práve on otvorene priznal, že radosť z úspechu sa mieša s frustráciou z prehry, ktorá prišla v momente, keď boli najbližšie k titulu. Zaujímavosťou je, že napriek dôležitosti turnaja necítil prakticky žiadny tlak, čo označil za niečo výnimočné vo svojej kariére. Aj keď prvý deň nebol ideálny kvôli zdravotnému stavu, tím ako celok ukázal presne to, na čom pracoval, teda silnú súhru a prirodzenú komunikáciu vyplývajúcu z toho, že zostavu tvorí päť španielskych hráčov. Táto kultúrna a jazyková jednota sa ukázala ako obrovská výhoda, keďže hráči si rozumejú intuitívne a dokážu rýchlo reagovať na situácie v hre. Napriek tomu sa však vo finále všetko rozpadlo rýchlejšie, než by ktokoľvek čakal.
Rozhodujúca séria proti MKOI Fénix bola podľa Macaquinha kombináciou zlého manažmentu energie, narastajúceho tlaku a jednoducho aj lepšieho výkonu súpera v daný deň. Barcelona sa podľa jeho slov nechala uniesť atmosférou po predchádzajúcich víťazstvách, čo mohlo viesť k miernemu poklesu koncentrácie. Keď sa k tomu pridali nervy, výsledkom boli dva najslabšie zápasy celého turnaja práve v tom najhoršom možnom momente. MKOI Fénix pritom ukázal úplne inú tvár než v predchádzajúcich kolách, hral agresívne, bez rešpektu a Barcelone prakticky nedal šancu nadýchnuť sa. Zaujímavé však je, že Macaquinho nepovažuje ich súpisku za výrazne kvalitnejšiu. Podľa neho išlo skôr o rozdiel v zohranosti a aktuálnej forme než o individuálnu silu hráčov. MKOI má výhodu dlhšieho spoločného pôsobenia, čo sa v kľúčových momentoch ukázalo ako rozhodujúce.
Veľmi zaujímavý pohľad ponúkol aj na sériu proti UCAM, ktorá bola jednou z najchaotickejších a zároveň najzábavnejších v celom turnaji. Zatiaľ čo prvá hra bola podľa jeho slov ukážková a tím presne plnil plán, druhá mapa bola úplný opak, kde sa rozpadla koordinácia aj rozhodovanie. Tretia hra potom prešla do extrému, keď sa napriek dobrému začiatku začali kopiť chyby a tím opakovane podceňoval súpera. V určitom momente už komunikácia dospela do bodu, keď si hráči povedali, že sa jednoducho zoskupia a budú hrať štýlom ARAM, teda bez komplikovaných stratégií, len čisto intuitívne. Tento moment podľa neho dokonale vystihuje chaos aj emócie, ktoré v zápase panovali. Práve takéto situácie však často ukazujú charakter tímu a schopnosť improvizovať pod tlakom.
Pred turnajom pritom Barcelona nemala prehnané očakávania, no cieľ bol jasný, dostať sa na EMEA Masters. Po slabšom výkone na Iberian Cupe tím výrazne zapracoval na svojich nedostatkoch a podľa Macaquinha sa za posledný mesiac citeľne posunul. Zlepšila sa nielen hra samotná, ale aj prístup, disciplína a každodenný tréningový režim. Aj keď si nemyslel, že by boli favoritmi na celkové víťazstvo, veril, že umiestnenie v top trojke je reálne, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Teraz sa však pozornosť presúva na EMEA Masters, kde už čaká úplne iná úroveň konkurencie. Tímy z Francúzska či nemeckej Prime League predstavujú výrazne vyšší level a ak Barcelona nebude pripravená, turnaj sa pre ňu môže skončiť veľmi rýchlo. Práve preto plánujú krátky oddych a následne okamžitý návrat do tréningového režimu, pričom veľkou výhodou by mali byť kvalitnejší sparing partneri.
Zaujímavou témou je aj Macaquinhov individuálny progres. Minulý rok označil za sklamanie, no tento rok pôsobí oveľa stabilnejšie a sebavedomejšie. Podľa jeho slov zohralo veľkú rolu prostredie v Barcelone, ktoré ponúka lepšie zázemie, profesionálny prístup a kvalitný coaching staff. Práve tréner a spoluhráči mu pomohli zlepšiť mechanické zručnosti aj konzistentnosť, ktorá bola v minulosti jeho slabinou. Sám priznal, že mal síce silné momenty, no jeho výkonnostná základňa bola príliš kolísavá. V Barcelone sa však naučil pracovať s rutinou, motiváciou a každodenným progresom, čo sa okamžite prejavilo aj na jeho hre.
Veľkým faktorom je aj samotná dynamika tímu, keďže ide o čisto španielsku zostavu. Tá prináša nielen lepšiu komunikáciu, ale aj špecifickú energiu, ktorú je však potrebné vedieť kontrolovať. Macaquinho priznal, že niekedy sú hráči až príliš nabudení, čo môže viesť k chaotickým scrimom a strate disciplíny. Postupom času sa však naučili túto energiu usmerniť a využiť vo svoj prospech. Práve spoločná mentalita a otvorená komunikácia im umožňujú riešiť problémy rýchlo a bez zbytočných konfliktov, čo je v profesionálnom tíme obrovská výhoda.
Na záver sa dotkol aj širšej témy španielskej scény, kde čoraz viac tímov stavia na domácich hráčoch. Podľa neho je to správny smer, pretože regionálne ligy by mali primárne rozvíjať vlastný talent. Okrem športovej stránky to má význam aj pre fanúšikov, ktorí sa dokážu viac stotožniť s domácimi hráčmi a celá liga tak pôsobí atraktívnejšie. Barcelona tak vstupuje do ďalšej fázy sezóny s jasným cieľom, zúročiť získané skúsenosti, zlepšiť detaily a ukázať, že finálová prehra bola len začiatkom niečoho väčšieho.