Gwint – Kartová hra nielen do krčmy

V predošlom článku sme si ukázali, čo všetko najnovšie vydanie Gwintu v českom jazyku obsahuje. Teraz je načase sa pozrieť na zúbok samotnej hry. V krátkosti si zhrnieme základy hrateľnosti, jednotlivé herné režimy a zároveň aj naše dojmy. Poďme teda spoločne na to.

Gwint je kartová hra primárne určená pre 2 hráčov. V rámci najnovšieho vydania máte k dispozícii 5 balíčkov kariet, ktoré reprezentujú odlišné frakcie. Môžete si tak zahrať za: Severné kráľovstvo, Nilfgaard, Skellige, Scoia'tael a príšery. Každá frakcia má svoje silné aj slabé stránky, preto je vhodné si ich čo najskôr osvojiť, vďaka čomu sa vám podarí predčiť svojho protivníka. Každý balíček kariet obsahuje karty jednotiek, karty hrdinov a špeciálne karty. Zároveň si pred každou hrou môžete zvoliť aj veliteľa. Každá frakcia tak má 5 kariet veliteľov, pričom každý z nich má nejakú špeciálnu schopnosť. Hra má viacero obmedzení, čo sa týka počtov jednotlivých kariet v balíčku. Preto si balíček kariet budete musieť vyskladať sami. To dokáže na úvod hráča trochu vydesiť. Obavy však dajte bokom. Keďže na tento menší neduh tvorcovia hry vopred mysleli. Každá frakcia má vopred pripravený balíček kariet. Karty z daných balíčkov sú označené malou hviezdičkou. Na prvotné zápasy vám tak budú stačiť len tieto karty. Ďalšie balíčky si vyskladáte neskôr, keď sa v hre lepšie zorientujete. Trošku ma však prekvapilo, že Skellige karty nemajú žiadneho veliteľa označeného hviezdičkou. Nuž, táto chybička sa dá hre odpustiť, len dúfam, že rovnaký problém sa nevyskytol aj pri iných kartách.

Fyzická verzia Gwintu vychádza z pravidiel, ktoré boli stanovené vo treťom Wicherovi. Ak ste mali v minulosti tú česť si zahrať bezplatnú samostatne hrateľnú verziu Gwintu z GOG-u, tak vás táto „zjednodušená“ podoba trochu sklame. Predsa len, na stole nemôže byť hra až taká akčná ako tá na počítači. Veľmi rýchlo by ste sa tak pri počítaní bodov stratili. Ak teda patrí k priaznivcom pôvodného Gwintu, tak táto hra je pre vás ako stvorená. Na začiatku každej hry si zo svojho balíčka zoberiete 10 náhodných kariet. Dve z nich si pred začatím zápasu môžete vymeniť. Potom začína samotná hra, počas ktorej budete po jednej ukladať karty pred seba, kým jeden z hráčov nepreskočí svoj ťah. Po preskočení ťahu už daný hráč nemôže vyložiť žiadnu ďalšiu kartu. Gwint je o taktizovaní, blafovaní ale aj o šťastí. Počas jedného zápasu tak musíte zvíťaziť v dvoch kolách, aby ste sa stali víťazom.

Oproti Gwintu z GOG-u má fyzická verzia niekoľko rozdielov. Počet kariet na ruke sa po jednotlivých kolách v podstate nemení (nedostanete 3 nové karty), čo môže hráčov trochu obmedzovať. Je síce pravda, že viaceré frakcie si môžu vďaka rôznym schopnostiam potiahnuť nové karty aj počas jednotlivých kôl, no nie všetky majú také šťastie. Preto sa občas stáva, že v treťom kole už jeden z hráčov nemá žiadnu kartu a jeho súper tak vyhrá v podstate kontumačne vďaka poslednej karte, čo mu ostala v ruke. Preto je vždy potrebné vopred uvažovať, či sa o víťazovi nakoniec nerozhodne až v treťom kole, a aspoň jednu kartu si nechávať v zálohe. Druhý rozdiel je ten, že karty vykladáte do troch radov, vo verzii z GOG-u sa počet radov zredukoval len na dva. Účel troch radov je však vo fyzickej verzii vcelku logický a zmysluplný, keďže dodáva hre viac taktických možností.

Každá karta jednotky alebo hrdinu má určitý počet bodov sily. Vaším cieľom je mať na konci kola viac bodov sily ako váš súper. Počty bodov sily viete kartám zvýšiť alebo znížiť pomocou schopností iných kariet alebo špeciálnymi kartami. Tu sa však dostávame k najvýraznejšiemu problému tejto kartovej hry. Pravidlá sú veľmi strohé a niektoré veci v nich nie sú najlepšie vysvetlené alebo úplne absentujú. Priznám sa, že mi doteraz nie je jasné, či sa vďaka bonusu/nevýhode mení sila samotných kariet. Vezmime si teoretickú situáciu. Chcem použiť kartu „Sežehnutí“, tá má odstrániť z plochy všetky karty s najväčšou silou. No počíta sa v tomto prípade číslo sily na karte alebo je potrebné zistiť, ktorá karta má vďaka bonusom alebo nevýhode najvyššiu silu a tú tak odstrániť? Podobný problém je aj pri iných kartách a ich schopnostiach. Pravidlá vám v takýchto prípadoch prakticky vôbec nepomôžu, takže je najlepšie si takéto záležitosti vopred so spoluhráčmi dohodnúť. Pravidlá majú viacero dier, čo v niektorých prípadoch dokáže až pokaziť celkový dojem z hry. Škoda. Vrásky na čele mi doteraz robia aj karty špióna, ktoré mi prídu trošku nedomyslené, hlavne pri špiónoch s veľkou silou.

Je veľmi pozitívne, že fyzický Gwint u nás vyšiel v českej verzii. O lokalizáciu textov sa postaral Filip Ženíšek, ktorý je zodpovedný aj za českú lokalizáciu videohry. Uprednostňoval by som slovenskú lokalizáciu, no tá k dispozícii nie je. Takže môžeme byť zrejme radi aspoň za češtinu. Pravidlá sú však pomerne krátke a na samotných kartách tých textov veľa nehľadajte. Na každej karte sa nachádza nejaká myšlienka a prípadne popis schopnosti danej karty. Takže celkovo môžeme povedať, že textov tu nie je až tak veľa. O to viac však zamrzí, že v pravidlách či na kartách narazíte na chyby. Stačí si prečítať poslednú stranu na knihe herných režimov a až vás strasie. Na danej strane sú napísané/preložené také skvosty, až sa vám rozum zastaví. Chybám v pravidlách sa dá odpustiť, no viac zarážajúce sú chyby na viacerých kartách, kde nesedí pomenovanie kariet či schopností a vy tak môžete hľadať kartu, ktorá neexistuje, alebo si domýšľať, ktorú to schopnosť máte uplatniť. V tomto mi pomohlo si nájsť na internete anglické karty a podľa toho si to skontrolovať. Takže suma sumarum, je pozitívne, že sme sa dočkali českej lokalizácie, no mohli si najať niekoho, kto si tú hru zahrá alebo aspoň skontroluje, než to pustia do predaja.

Ak sa vám časom zunuje hrať dookola klasický Gwint, môžete siahnuť po knihe s hernými režimami. Vďaka nej si môžete Gwint zahrať osamote alebo dokonca aj piati. Pre dvoch hráčov je určený pokročilý režim a turnaj. Tieto režimy sú však vo veľkej miere zamerané na to, aké karty a koľko z nich môžete počas jednotlivých hier používať. Takže ich pointa spočíva primárne v zostavovaní balíčkov. Počas turnaja však každý hráč používa rôzne frakcie a nie len svoju najobľúbenejšiu. Režim „Všetci proti všetkým“ je pre 3 až 5 hráčov. Prebieha rovnako ako partia pre 2 hráčov. Akurát sa vám trochu skomplikuje počítanie bodov. Kartónové počítadlo v tomto prípade nevyužijete, takže si pripravte papier a pero. Trošku zaujímavejšie už znie režim „2 vs 2“. Kde namiesto hráča figuruje tím, pričom každý hráč má inú frakciu. Ak ste vlk samotár, tak zrejme oceníte aj možnosť si zahrať Gwint osamote. Sólový Gwint má opäť vlastné pravidlá, no niečo tomu chýba.

Gwint som počas recenzie hral primárne s manželkou. Pravidlá (až na niekoľko výnimiek) sa nám veľmi rýchlo dostali do krvi a jednotlivé zápasy sme si užili. Herné mechanizmy nie sú príliš prekombinované, partička trvá len pár minút (keď už poznáte pravidlá a máte pripravené balíčky kariet), vizuál kariet je príjemný na oko (aj keď preklad v niektorých prípadoch mi prišiel zbytočne vulgárny oproti angličtine). Ak si odmyslím všetky zmienené nedostatky, ide o veľmi zábavnú kartovú hru, ktorá vás len tak nepustí.

Gwint má svoje nedostatky, no mnohopočetné pozitíva a celková originalita ich niekoľkonásobne prevyšujú. Hra je ľahko pochopiteľná a zábavná, čo je pri stolných hrach základ. Ak ste fanúšikom videoherného zaklínača, tak je to pre vás nutnosť, no aj občasných hráčov spoločenských hier rozhodne neurazí.