Moses & Plato: Last Train to Clawville – Zabudnite na kuraciu políciu

Demoverzia titulu Moses & Plato: Last Train to Clawville ma celkom navnadila. Okrem toho, že zaujímavou detektívkou nikdy nepohrdnem, hra pôsobila ako originálna variácia na vraždu v Orient Exprese so zvieracími hrdinami. V skutočnosti však ide o úplne inú záhadu s vlastným príbehom a sympatickou detektívnou dvojicou. Otázkou teda zostáva, či Moses a Plato dokážu presvedčiť, alebo je čas prenechať vyšetrovanie ich najväčšej konkurencii – kuracej polícii.

Recenzovaná verzia: PC

Náš príbeh sa začína v momente, keď sa Moses preberá so silnou bolesťou hlavy. Na udalosti z posledných hodín si nepamätá, v ruke drží zbraň a navyše sa nachádza v izbe ambasádora Ignata, ktorý bol práve zavraždený. Znamená to, že sa z nášho hlavného hrdinu stal vrah, alebo je situácia oveľa komplikovanejšia? Napriek tomu, že Moses nedokáže vylúčiť možnosť, že ambasádora pripravil o život on sám, po dohode s ostatnými cestujúcimi padne rozhodnutie – spolu so svojím partnerom Platom sú jediní, ktorí môžu tento prípad vyriešiť. Aby však bolo vyšetrovanie férové, je potrebné zabezpečiť aj nestranného pozorovateľa, ktorý dohliadne na jeho priebeh. Pátranie sa tak môže začať.

Veľmi ma potešilo, že tvorcovia zo štúdia The Wild Gentlemen dokázali vytvoriť kvalitne vystavanú záhadu, ktorá ma držala v napätí od prvého momentu. Samotná myšlienka, že hlavný hrdina môže byť zároveň vrahom, je mimoriadne atraktívna. Už od začiatku je však zrejmé, že niečo nesedí. Kde Moses vzal zbraň? Prečo trpí amnéziou? A je tu niekto ďalší, kto by mohol mať motív na ambasádorovu smrť? To všetko sú otázky, na ktoré budeme postupne hľadať odpovede.

Výrazne musím oceniť postavy. Nielen naši protagonisti, ale aj vedľajšie charaktery sú veľmi dobre napísané a bolo pre mňa zaujímavé ich postupne spoznávať. Hra dokáže presvedčivo pracovať s ich minulosťou, politickým pozadím, v ktorom sa nachádzajú, aj ich osobnými motiváciami. Občas je síce inšpirácia známymi archetypmi pomerne zjavná, no nijako to nepôsobí rušivo. Práve naopak – bolo zaujímavé sledovať, ako sa jednotlivé postavy vyvíjajú a ako v kľúčových momentoch dokážu priniesť dôležité informácie.

Čo sa týka hlavných hrdinov, Moses si berie to najlepšie zo Sherlocka Holmesa a ako lišiak disponuje výrazne vyvinutými zmyslami. Pri vyšetrovaní tak dokáže efektívne využívať sluch, čuch aj zrak, vďaka čomu mu neunikne takmer žiadny detail. Plato naopak pôsobí impulzívnejšie a neurotickejšie, čo však dáva zmysel vzhľadom na jeho minulosť – prežil minimálne dve vojny a trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Najlepšie však funguje ich vzájomná dynamika. Je zrejmé, že jeden bez druhého by nedokázali fungovať tak efektívne.

Silnou stránkou je aj humor, ktorý vo väčšine prípadov funguje veľmi dobre. Plato má množstvo vtipných reakcií, či už v dialógoch alebo vizuálne. V hre zaznie aj niekoľko skutočne podarených hlášok a oceňujem najmä to, ako tvorcovia pracujú so zvieracou podstatou postáv. Často využívajú rôzne mýty alebo fakty o jednotlivých druhoch a prirodzene ich zakomponujú do príbehu. Výborne funguje aj odkaz na inú značku štúdia – najväčšou konkurenciou našich hrdinov sú Chicken Police, čo ma úprimne pobavilo.

Pochvalu si zaslúži aj vizuálne spracovanie. Mestá, ktoré počas cesty do Clawville navštívime, sú nápadito navrhnuté a dobre reflektujú spôsob života jednotlivých druhov – či už ide o horské oblasti alebo podvodné prostredia. Dizajn postáv je takisto vydarený. Tvorcom sa podarilo presvedčivo skombinovať zvieracie prvky s humanoidnou podobou, pričom skvelým príkladom je sprievodca Pierre. Ako pavúk má k dispozícii viacero končatín, ktoré sú v praxi aj kreatívne využité.

Kým po príbehovej a audiovizuálnej stránke hra zanecháva veľmi dobrý dojem, v oblasti hrateľnosti ide skôr o mierne sklamanie. Možno to nie je úplne férová výčitka, keďže autori koncipovali titul skôr ako vizuálny román, no zároveň doň implementovali mechaniky, ktoré by si zaslúžili lepšie spracovanie.

Príkladom je Mosesova myšlienková záhrada. Na prvý pohľad ide o zaujímavý koncept – zhromažďujete indície, získavate doplňujúce informácie o svete a sledujete vzťahy medzi postavami prostredníctvom nástenky. V praxi však tento systém pôsobí nedotiahnuto. Informácie si síce vkladáte sami, no nezáleží na tom, či sú správne alebo nie. Nijako vás to neposúva vpred a chýba tu skutočná práca s dedukciou. Je to škoda, pretože práve tento prvok mohol byť jedným z najzaujímavejších aspektov hry.

Podobne rozpačito pôsobí aj možnosť skúmania predmetov v inventári. Hoci ju hra ponúka, v praxi nemá výraznejší dopad na priebeh vyšetrovania a pôsobí skôr ako nevyužitý potenciál.

Výsluchy postáv síce patria medzi zaujímavejšie momenty, no aj tie majú svoje nedostatky. Po vypočutí výpovede musíte určiť, či postava hovorí pravdu alebo klame, pričom každé klamstvo je potrebné podložiť dôkazom. Problémom je, že systém často pôsobí skôr ako hádanie než logická dedukcia. Bolo by oveľa zaujímavejšie, keby Moses mohol v týchto situáciách aktívne využívať svoje zmysly, ktoré by mu poskytli dodatočné vodítka. Navyše sa môže stať, že dostupné informácie vám nijako nepomôžu pri rozhodovaní. V prípade neúspechu je možné výsluch zopakovať, čo však vedie skôr k metóde pokus-omyl než k premyslenej práci s informáciami.

Hra obsahuje aj niekoľko ďalších minihier, ktoré však kvalitatívne kolíšu. Väčšina z nich ma výraznejšie nezaujala, no nájdu sa aj svetlé výnimky. Medzi tie patrí napríklad otváranie drevenej skrinky založené na riešení hlavolamov, ktoré sú pomerne dobre navrhnuté. Zaujímavá bola aj príprava elixíru na základe nejasných inštrukcií, kde bolo potrebné správne dedukovať postup. Potešila aj jednoduchá, no zábavná kartová hra s jedným z pasažierov. Ostatné minihry sú skôr priemerné a výraznejší dojem nezanechajú.

Priznávam, že som od hry očakával výraznejšie využitie detektívnych prvkov, ktoré fungovali v iných tituloch lepšie. Napriek tomu však nechcem byť k autorom príliš tvrdý. Priniesli zaujímavú záhadu, sympatických hrdinov a svet, v ktorom som rád strávil čas. Cesta do Clawville síce ubehla pomerne rýchlo, no to nutne neprekáža. Potenciál tejto dvojice je zrejmý a verím, že by sa k nej autori mohli v budúcnosti vrátiť. Ak sa im podarí viac zapracovať na hrateľnosti, Moses a Plato by sa mohli zaradiť medzi výraznejšie detektívne postavy – možno raz aj na úroveň svojej konkurencie z Chicken Police.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Toge Productions