Štúdio Housemarque patrilo dlhé roky medzi špecialistov na arkádové twin-stick strieľačky, ktorými si vybudovalo dobré meno medzi recenzentmi a priaznivcami žánru. Tituly ako Super Stardust HD či Nex Machina stavali na rýchlej akcii, presnosti a vysokom skóre, no postupom času sa ukázalo, že tento model má svoje limity, a to najmä z pohľadu schopnosti osloviť širšie publikum.
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Zlom prišiel s Returnalom, ktorý predstavoval odvážny krok do sveta AAA produkcie. Housemarque v ňom prenieslo svoju arkádovú DNA do modernej tretej osoby, pričom zachovalo intenzitu a pridalo silnú atmosféru aj príbehový rámec. Práve tento titul definoval nový smer štúdia a Saros naň priamo nadväzuje. Výsledkom je hra, ktorá síce nevynalieza žáner odznova, no v mnohých smeroch ho posúva ďalej a hlavne ho robí prístupnejším bez straty intenzity.
Zatmenie
Titul sa odohráva na planéte Carcosa, nehostinnom svete sužovanom neustálym zatmením, ktoré mení samotnú realitu. Hráč sa ujíma úlohy Arjuna Devraja, Enforcera spoločnosti Soltari a člena posádky Echelon IV, ktorého stvárňuje Rahul Kohli. Arjun je skúsený a špeciálne vycvičený operatívec vyslaný preskúmať stratenú mimozemskú kolóniu, no jeho misia je oveľa osobnejšia. Niekoho totiž hľadá. A je ochotný urobiť čokoľvek, aby ho našiel.
Príbeh Saros sa rozbieha zámerne nenápadne a hráča okamžite vrhá do neistoty. Na planéte Carcosa sa stratilo spojenie s koloniálnymi loďami Echelon I, II a III, pričom štvrtá loď s núdzovou posádkou je vyslaná, aby zistila, čo sa stalo. Súčasťou tímu sú aj ozbrojení Enforceri, medzi ktrorými je aj hlavný hrdina Arjun Devraj. Situácia je chaotická. Tisíce kolonistov zmizli, členovia posádky postupne strácajú rozum a Arjun navyše zisťuje, že sa dokáže vracať späť zo smrti. Rovnako ako postavy, aj hráč tak spočiatku tápe a snaží sa pochopiť, čo sa na Carcose vlastne deje.
Postupne sa však odhaľuje širší kontext. Kolonizačný program Echelon bol na planétu vyslaný korporáciou Soltari kvôli vzácnej surovine Lucenite, ktorá má obrovský energetický potenciál. Soltari pritom pôsobí ako typická bezohľadná megakorporácia, pre ktorú má ťažba prednosť pred ľudskými životmi, čo vedie k napätiu medzi členmi posádky. Arjun sa navyše neocitol na Carcose náhodou, na jednej z lodí bola osoba, ktorú pozná, a práve jej hľadanie je jeho hlavným hnacím motorom. Aj keď ide na prvý pohľad o známy motív, hra ho dokáže rozvinúť do prekvapivo temnej a komplexnej roviny, pričom Arjunov charakterový vývoj patrí k najsilnejším stránkam celého zážitku.
Silnou stránkou je aj postupné dávkovanie informácií. Príbeh sa odhaľuje cez audio logy, texty a rozhovory s ostatnými preživšími v hube Passage, čo vytvára neustály pocit tajomstva. Zároveň sa Arjunov osobný príbeh postupne prepája s väčšou záhadou planéty Carcosa, sveta, ktorý pôsobí ako živá, meniaca sa entita s vlastnými pravidlami. Názov Carcosa pritom nie je náhodný a odkazuje na dlhú tradíciu v literatúre a popkultúre, kde predstavuje tajomné a často prekliate miesto. Aj v Sarose ide o znepokojivý, neustále sa meniaci svet, ktorý síce nie je čisto hororový, no dokáže vyvolať silný pocit nepokoja. Hra si tak udržiava napätie až do samotného konca, pričom aj keď sa odpovede postupne objavujú, atmosféra neistoty nikdy úplne nezmizne. Saros zachováva istú dávku tajomna, takže fanúšikovia hlbších významov neprídu skrátka, len tentoraz nie je všetko zahalené v tak hustej hmle ako predtým.
Príbeh však nie je len o prežití, ale aj o ľudských reakciách na beznádej, strach a stratu. Témy ako vina, moc či korupcia sa postupne dostávajú do popredia a dávajú hre väčšiu hĺbku. Titul veľmi pekne pracuje s psychikou jednotlivých postáv, na ktorý je badateľné, ako ich planéta a záhadné zatmenie postupne ovplyvňuje aj bez toho, aby sa podobne ako Arjun, „túlali“ priamo po povrchu a hľadali cestu z tohto pekla.
Dôležitým prvkom, podobne ako aj v Returnale, je cyklus opakovania. Smrť tak nie je pre Arjuna definitívny koniec, ale šanca na nový začiatok. Arjun sa po každom páde vracia späť, čo vytvára zaujímavý naratívny rámec, kde sa príbeh odhaľuje postupne cez opakované pokusy. A aby som nezabudol na spomínané zatmenie, to nepredstavuje iba pekný vizuálny efekt, ale má svoje opodstatnenie aj z hľadiska hrateľnosti, pretože cez "deň" je síce Carcosa nebezpečná, no práve po zatmení nastane to pravé peklo.
Celou recenzi naleznete na našem partnerském webu, odkaz zde!