Warhammer 40,000: Boltgun 2 recenzia – Viac kacírov, viac krvi a menej blúdenia

Štúdio Auroch Digital nám s požehnaním majiteľa značky Warhammer, Games Workshop, naservírovalo pokračovanie úspešnej strieľačky Boltgun. Dej druhého dielu sa príbehovo odohráva v temnom 42. tisícročí počas udalostí kampane Arks of Omen a tentoraz budeme narúšať plány démona Vashtorra, ktorého konečným cieľom nie je nič menšie než stať sa piatym bohom Chaosu. Na rozdiel od prvej hry máte na výber z dvoch postáv: Adepta Sororitas, teda bojovú sestru Nyru Veyrath, alebo hlavnú postavu prvého dielu Maluma Caeda, veterána Ultramarines. Nech si vyberiete kohokoľvek, vydávate sa na krvavú cestu ničenia kacírov a nepriateľov Boha-Cisára. A to je v podstate všetko, čo potrebujete vedieť v tomto krásnom grimdark vesmíre, kde nie je nič iné než vojna.

Recenzovaná verze: PC

Stará dobrá DOOMovka vo Warhammer 40k univerze

Aby sme si herne predstavili Boltgun 2, nemusíme chodiť ďaleko a stačí spomenúť slávnu sériu Doom. Pretože presne tým táto hra je. Jej gameplay koncept do tohto univerza dokonale sedí. Prechádzate úrovňami, masakrujete kacírov a dokonca musíte zháňať kľúče na postup do nových častí mapy. Gameplayovo sa toho veľa iného nedeje a viete čo? Vôbec mi to nevadilo a dokonale som sa bavil.

Graficky sa hra inšpiruje práve starými dielmi Doomu, konkrétne prvým a druhým. Ak mám byť úprimný, jej komický oldschool nádych mi k tomuto univerzu dokonale sedí. Rovnako ako starý dobrý efekt 2D mŕtvol, ktoré sa pri pohybe kamery otáčajú vaším smerom.

Hlavným rozdielom je výber hrateľnej postavy. Ako som už spomínal, na výber máte dve. Bojová sestra Nyra sa oháňa energetickým mečom a bolt pištoľou, ale to sú len jej základné zbrane. Ako sa na jej frakciu patrí, dostane prístup k plameňometom a melta zbraniam, ktorými môže vyjadriť svoju fanatickú vieru v očistný plameň Boha-Cisára. Arzenál ešte dopĺňajú ťažšie kúsky vrátane bolterov.

Druhou spomínanou postavou je vesmírny mariňák Malum. Ak ste hrali jednotku, jeho základná výbava vám bude dobre známa: rotomeč a bolter. Následne sa do arzenálu pridáva brokovnica či plazmové zbrane. Malum pôsobí skôr ako brutálna ofenzívna sila, zatiaľ čo Nyra je agilnejšia bojovníčka. Osobne mi viac vyhovovala nová postava, keďže Malum mi prišiel veľmi podobný tomu, ako fungoval už v jednotke. Každopádne možnosť výberu postavy je jednoznačným plusom.

Čo si ale nesmierne vážim, je možnosť používať parádne „one-liner“ hlášky oboch postáv. Priamo počas bitky môžete urážať nepriateľov typickými warhammerovskými rečami ako napríklad „Zomri, kacír, v mene Boha-Cisára!“ alebo „Neveriaci musia padnúť!“. Veľkú časť hrania som strávil práve počúvaním týchto hlášok. Niektoré sú poriadne cringe, ale to nič nemení na tom, že dokonale patria do tohto krásneho grimdark univerza.

Čo treba vyzdvihnúť, je fakt, že sa autori poučili z prvého dielu a zlepšili navigáciu aj dizajn úrovní. V jednotke bolo veľmi jednoduché stratiť sa a následne dlho hľadať, kam vlastne pokračovať. V druhom diele si môžete pomôcť automapou aj ukazovateľom smeru.

Ešte viac ale musím vyzdvihnúť samotný dizajn úrovní. Zatiaľ čo v jednotke som mal často pocit repetitívnosti a prostredie ma po čase prestávalo zaujímať, v dvojke sa autori snažili, aby každá úroveň ukázala niečo nové. Hra je síce aj vďaka tomu kratšia, no o to viac som si jednotlivé lokácie užil. V jednej úrovni bojujete priamo na vesmírnej lodi, v ďalšej v podvodnom zariadení a inokedy napríklad vo väzení.

Každá úroveň ukrýva aj určité secrety. Nečakajte však nič obrovské. Väčšinou ide o dočasné zlepšenia bojových schopností, napríklad nekonečnú muníciu, lepší štít alebo jednorazovú záchranu pred smrťou. Žiaľ, odmeny za skúmanie sa pomerne rýchlo začnú opakovať.

Autori zároveň rozumne pracujú s nepriateľmi. Stretnete typických kultistov a zradných gardistov, no hlavne tu dostali zastúpenie všetci štyria bohovia Chaosu. Budete čeliť démonom Khorna, Nurglovým Poxwalkerom, Tzeentchovým hororom či Slaaneshovým démonom a množstvu ďalších známych potvor. Nechýbajú ani zradní vesmírni mariňáci. Okrem Black Legion narazíte na zástupcov Thousand Sons, Emperor's Children, Death Guard či World Eaters. Každá z týchto frakcií má vlastný štýl a ako fanúšika Warhammeru ma veľmi bavilo sledovať, ako ich autori preniesli do hry.

Ešte musím vyzdvihnúť jednu vec, ktorú autori pridali do druhého dielu. Je to možno maličkosť, ale pre mňa mala nesmierny význam. Vo viacerých úrovniach a väčších bojových priestoroch máte spojencov v podobe známeho regimentu Astra Militarum, Death Korps of Krieg, teda fanatikov v plynových maskách. Nebudeme si klamať, približne 99 % práce stále musíme odmakať my ako hráči, ale žasol som nad tým, ako veľmi ma bavilo roleplayovo kráčať po ich boku do bitky. Je to aspoň pekná malá ilúzia, že nebojujete sami a vojna má širší rozmer než len jednu postavu, ktorá masakruje všetko pred sebou.

Bugy, technikálie a iné úskalia hry

Autorov musím pochváliť za optimalizáciu aj celkovú odladenosť hry. Samozrejme, ak sa pozriete na zábery, je jasné, že Boltgun 2 nie je technicky obzvlášť náročný titul. Aj tak mi však bežal parádne a nestretol som sa so žiadnymi výraznými bugmi, čo sa v dnešnom svete day-one patchov veľmi cení. Rovnako musím spomenúť aj prítomnosť oficiálneho českého prekladu. Je pravda, že práve pri tejto hre ho možno až tak nepotrebujete, ale vždy poteší.

Vážnym problémom hry môže byť pre niekoho repetitívnosť a znovuhrateľnosť. Prečo hovorím, že môže? Pretože je to podľa mňa veľmi subjektívne. Najskôr sa pozrime na znovuhrateľnosť. Hra síce ponúka limitovaný výber ciest a misií, ale po dvoch prejdeniach už pravdepodobne uvidíte prakticky všetko. Aj keď vezmem do úvahy, že si druhý prechod zahráte za inú postavu alebo zvolíte vyššiu obtiažnosť, hru už jednoducho budete poznať a veľa nového vás neprekvapí.

Repetitívnosť je zase úzko spojená s tým, aký typ hry Boltgun 2 vlastne je. Bežíte, strieľate nepriateľov, získavate kľúče do nových oblastí a pokračujete ďalej. A budem úprimný, veľmi ma to bavilo. Zároveň si však neviem predstaviť, že by som celú hru odohral na jeden záťah. Takticky som si ju kúskoval aj napriek tomu, že som sa bavil, aby ma tento jednoduchý kolobeh nezačal nudiť. Preto si myslím, že práve toto bude veľmi závisieť od toho, aký typ hráča ste.

Verdikt

Pre fanúšikov univerza Warhammer je táto hra prakticky povinnosťou. Roleplayovať fanatickú bojovú sestru alebo veteránskeho vesmírneho mariňáka pri zabíjaní kacírov je absolútna zábava. Hru môžem zároveň odporučiť aj ako dobré intro do univerza pre nových hráčov, pretože nestavia na nijako komplikovanom príbehu a v samotnom základe funguje na jednoduchých a jasných princípoch.

Ak ale hľadáte poriadne prepracovaný príbeh, radšej sa poobzerajte inde. Boltgun 2 presne vie, čím chce byť, a nič viac sa ani nesnaží predstierať. Je to rýchla, krvavá a jednoduchá warhammerovská strieľačka, pri ktorej som sa veľmi dobre bavil. A pokiaľ ste nehrali prvý diel, pokojne vám odporučím aj ten.

Za recenzní kopii děkujeme Cosmocover