Jeden z tvorcov legendárnej série Fallout sa opäť ozval a tentoraz mieril presne tam, kde to mnohí vývojári stále nezvládajú. Tim Cain vo svojom novom videu rozoberá princípy level dizajnu a pripomína niečo, čo znie jednoducho, no v praxi sa na to často zabúda. Hráči nikdy nebudú robiť to, čo od nich očakávate.
Cain to vysvetľuje priamo a bez zbytočného obalu. Ak vytvoríte hru ako nelineárnu, nesmiete predpokladať poradie krokov hráča. Nemôžete očakávať, že najprv pôjde tam, potom tam a nakoniec spraví presne to, čo ste si naplánovali. Realita je úplne iná. Hráči experimentujú, skúšajú hranice systému a často idú úplne opačným smerom, než dizajnér zamýšľal.
Na jednoduchom príklade ukazuje problém, ktorý pozná každý, kto niekedy hral RPG. Strážca pred mestom. Klasický moment, kde hra očakáva, že sa s postavou porozprávate a získate informácie alebo povolenie vstupu. Lenže podľa Caina je toto presne ten typ dizajnu, ktorý zlyháva.
Ak hráč môže toho strážcu jednoducho obísť, ignorovať alebo dokonca zabiť na diaľku, prečo by mal nasledovať „správnu“ cestu? A ak ho hra núti interagovať napríklad zamknutou bránou alebo automatickým dialógom, ide podľa neho o ešte väčší problém. Vtedy už nejde o slobodu, ale o umelé obmedzenie.
Cain ide ešte ďalej a poukazuje na to, že takéto riešenia odhaľujú zásadné nepochopenie samotnej podstaty hier. Hráč nehrá preto, aby plnil presne nalinajkované kroky. Hrá preto, aby objavoval, skúšal a vytváral vlastné riešenia. Úlohou dizajnéra nie je hráča viesť za ruku, ale pripraviť priestor, v ktorom sa tieto rozhodnutia môžu diať.
Práve tento prístup bol jedným z dôvodov, prečo sa pôvodný Fallout stal tak ikonickým. Svet nebol len kulisa. Bol to systém, ktorý reagoval na rozhodnutia hráča, aj keď boli nečakané alebo „nesprávne“ z pohľadu dizajnu.
Cain zároveň kritizuje aj častú prax zamykania hráča do situácií, kým nesplní konkrétnu úlohu. Podľa neho ide o jeden z najrýchlejších spôsobov, ako zničiť pocit slobody. Ak musí hráč spraviť jednu konkrétnu vec, aby sa posunul ďalej, hra prestáva byť interaktívnym zážitkom a mení sa na sled povinností.
Celé to uzatvára jednoduchou, ale silnou myšlienkou. Dizajn musí mať jasný cieľ. Vývojár by mal vedieť, prečo vytvára daný svet, mechaniky a príbeh. A keď tento cieľ existuje, všetko ostatné by z neho malo prirodzene vychádzať.
Jeho odkaz je jasný. Nelineárny dizajn nie je o tom, že dáte hráčovi viac ciest. Je o tom, že prestanete predpokladať, ktorú z nich si vyberie.
A práve v tom je rozdiel medzi dobrou hrou a skutočne nezabudnuteľným zážitkom.