Problémy s diskrimináciou v európskej League of Legends scéne sa znovu dostali na povrch. Najnovšie ich otvorila profesionálna hráčka Ève „Colomblbl“ Monvoisin, ktorá 24. marca zverejnila na X, že sa len nedávno dozvedela dôvod, prečo ju jeden z ERL tímov minulý december nezobral na skúšku jednoducho preto, že je žena.
Podľa jej slov nešlo o rozhodnutie organizácie ako takej, ale o jedného hráča, ktorý odmietol hrať v tíme so ženou. Zároveň vysvetlila, že mená nechce zverejniť, pretože osoba, ktorá jej túto informáciu poskytla, si to neželala kvôli možným následkom.
Jej príspevok rýchlo vyvolal veľkú vlnu reakcií a otvoril diskusiu, ktorá v komunite evidentne dlho bublala pod povrchom. Mnohí fanúšikovia aj ľudia z esports prostredia začali zdieľať vlastné skúsenosti s podobnými situáciami.
Veľkú pozornosť si získala reakcia jej bývalej spoluhráčky Mayi „Caltys“ Henckel. Tá zverejnila správu, ktorú dostala ešte pred rokmi od človeka, ktorý skladal tím ako coach. V nej stálo, že ju chcel do zostavy ako ADC, pretože bola podľa neho najlepšia možnosť. Vedenie mu však údajne povedalo, že nechcú ženu v tíme, pretože by sa ostatní hráči mohli viac sústrediť na flirtovanie než na hru.
Práve tento argument ukázal, akým spôsobom sa podobné rozhodnutia často ospravedlňujú. Nejde len o otvorenú diskrimináciu, ale aj o hlboko zakorenené predsudky a predstavy o tom, ako by mala fungovať tímová dynamika.
Celá situácia opäť poukázala na to, že problém nie je jednorazový. Ide skôr o systémový a kultúrny problém, ktorý je v časti kompetitívnej scény stále prítomný. Diskriminácia sa totiž neprejavuje len priamo, ale aj nepriamo cez neformálne rozhodnutia, „locker-room“ mentalitu alebo tiché vylučovanie.
Na situáciu reagovalo aj viacero známych mien zo scény. LEC hostka Laure Valée upozornila, že napriek tomu, že niektorí tvrdia, že sa podmienky pre ženy zlepšili, realita ukazuje, že cesta k rovnosti je stále dlhá. Zároveň kritizovala aj takzvanú „pozitívnu diskrimináciu“, keď sú ženy vnímané skôr ako nástroj diverzity než ako profesionálky so svojimi schopnosťami.
Podobne sa vyjadrila aj Amandine Bamaca z francúzskej ligy, podľa ktorej takéto situácie vedú k tomu, že ženy môžu mať pocit, že ich úspech nie je výsledkom ich práce, ale len ich pohlavia. To následne podkopáva dôveru v celý systém.
Zaujímavé je, že zatiaľ čo jednotlivci z komunity sa ozvali pomerne rýchlo, väčšina organizácií zostala ticho. A práve to je podľa mnohých jeden z hlavných problémov nedostatok jasného postoja voči diskriminačnému správaniu.
Aj preto majú stále veľký význam iniciatívy zamerané na podporu marginalizovaných skupín, ako napríklad Game Changers alebo Equal Esports Cup. Niektorí síce tvrdia, že tieto projekty scénu rozdeľujú, no realita ukazuje, že skôr vytvárajú bezpečný priestor a príležitosti tam, kde ich hlavný ekosystém zatiaľ nedokáže zabezpečiť.
Z celej situácie je jasné jedno pokiaľ budú o šanciach hráčov rozhodovať predsudky namiesto schopností, esports scéna nemôže hovoriť o skutočnej rovnosti. A kým organizácie nezačnú aktívne riešiť takéto správanie, podobné prípady sa budú objavovať aj naďalej.