Recenze The House of Hikmah – Keď ti život podá kľúč...

Keď som si počas marcového Steam Next Festu vyskúšal demoverziu The House of Hikmah, okamžite som chcel viac. Hra síce nepôsobí úplne moderne, no dokáže silno zapôsobiť na nostalgickú strunu. Svojím vizuálom a hrateľnosťou mi totiž pripomenula časy strávené pri starších Harry Potter tituloch na PC. Tentoraz síce nie sme na Rokforte a nepotrebujeme prútiky, no Dom Hikmah a magický predmet jednoducho nazývaný „kľúč“ túto úlohu zastupujú viac než dôstojne. Ak máte radi klasické 3D plošinovky, tento titul vás vo väčšine ohľadov určite poteší. Poďme sa naň pozrieť bližšie.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavnou hrdinkou je štrnásťročná Maya, ktorá nedávno prišla o svojho otca Abdullaha. Jeho smrť ju hlboko zasiahla a odpovede na svoje otázky možno nájde práve v Dome Hikmah. V jeho komnatách sa ukrýva množstvo múdrostí a navyše tu pôsobili aj školitelia, ktorí spolupracovali s jej otcom. Vedúca Fatima ju postupne vysiela za každým z nich s dôležitými správami, pričom sa zároveň učí pracovať so zariadením, ktoré po jej otcovi zostalo – takzvaným kľúčom. Ten dokáže meniť vlastnosti predmetov a stáva sa hlavným nástrojom na prekonávanie prekážok.

Tvorcov z Lunacy Studios treba hneď na úvod pochváliť za spracovanie príbehu. The House of Hikmah prináša emocionálne silný zážitok. Hoci sa Maya navonok často javí ako vyrovnaná a sebavedomá, realita je oveľa zložitejšia. V Dome Hikmah navyše pôsobí entita známa ako Tieň – bytosť, ktorá priťahuje negatívne myšlienky, pohlcuje svoje okolie a prináša temnotu. V jej prítomnosti ľudia počujú hlasy pripomínajúce ich výčitky a zlyhania, až im napokon sami uveria.

Práve preto je sledovanie Mayinho príbehu mimoriadne pútavé. Jej pocity sú uveriteľné a postupne, cez spomienky a vnútorné monológy, odhaľujeme hlbšie vrstvy jej bolesti. Hra zároveň odovzdáva dôležité posolstvá: na svoje problémy nemusíme byť sami a je prirodzené požiadať o pomoc. Zároveň nás učí, že smútok netreba potláčať, ale prijať. Bolesť síce úplne nezmizne, no môže nás posilniť. O to silnejšie tieto myšlienky pôsobia, keď si uvedomíme, že hlavná hrdinka má len štrnásť rokov.

Zaujímavá však nie je len Maya. Aj ostatné postavy v Dome Hikmah sú výborne napísané a ľahko zapamätateľné. Prísna, no láskavá Mariam, inteligentná vedúca Fatima, rovnováhu milujúci Ibn Hayaan či technicky zdatný Ismail al-Jazari – každá z nich má svoj charakter a význam. Najvýraznejšie však pôsobia rodinný priateľ Omar, zápasiaci s vlastnými démonmi, a Ibn Sina, ktorého cieľom je pomáhať iným tieto démony prekonať.

Zaujímavosťou je, že pre tvorcu Farisa Attieha ide o veľmi osobný projekt, do ktorého premietol vlastné životné skúsenosti. Táto autenticita je z hry cítiť – dialógy majú hĺbku a nepôsobia ako prázdne frázy.

Veľkým plusom je aj zasadenie do obdobia zlatého veku islamu. Autor sa snažil priblížiť arabskú kultúru v čase jej najväčšieho rozkvetu a výsledok je pôsobivý. Vizuálny štýl je pestrý a podmanivý, pričom atmosféru výborne dopĺňa orientálne ladený soundtrack od Austina Wintoryho. Hra vás tak dokáže preniesť priamo do srdca inej kultúry.

Škoda len, že technický stav nie je bezchybný. Počas hrania som narazil na množstvo grafických glitchov – miznúce objekty, oneskorené načítavanie či možnosť vidieť cez steny. Je zrejmé, že titul by si zaslúžil ešte dodatočné doladenie.

Niektorých hráčov môže vyrušiť aj fakt, že postavy síce disponujú dabingom, no počas dialógov nehýbu ústami. Na druhej strane ich mimika dokáže často povedať viac než samotné slová. Osobne mi to výrazne neprekážalo, skôr mi to pripomenulo staršie herné tituly.

Z hľadiska hrateľnosti ide o klasickú 3D plošinovku, kde využívate kľúč na postup vpred. Okrem behania a skákania môžete aj krátkodobo levitovať, čo je príjemné spestrenie. Kľúč zároveň zohráva hlavnú úlohu pri riešení hádaniek – meníte vlastnosti predmetov tak, aby ste si otvorili cestu ďalej.

Predmety možno transformovať na kovové, sklenené, nehmotné či svetelné, pričom každý z týchto prvkov má svoje využitie v logických úlohách. Tie sú spočiatku jednoduché, no postupne naberajú na komplexnosti,kombinujú naučené mechaniky a pridávajú nové. Riešenie často pozostáva z toho či a ako dané materiály odrážajú svetlo, alebo podľa ich váhy. Niektoré situácie sa môžu zdať neriešiteľné, no riešenie vždy existuje. Levely navyše obsahujú aj zberateľské predmety pre dôkladnejších hráčov.

Tie sú nadizajnované solídne a ponúkajú veľké množstvo priestoru na skúmanie. Bezprostredné nebezpečenstvo vám však hrozí len pri dotyku s tieňom alebo pádom. The House of Hikmah prakticky neponúka žiadne akčné pasáže, kde budete musieť poraziť nebezpečných protivníkov. Každý level je postavený na prekonávaní prekážok, učení sa nových mechaník a riešení hlavolamov. Mne osobne táto skutočnosť imponovala, no viem si predstaviť, že iných môže odradiť.

Ak by som mal hre niečo vytknúť mimo technického stavu, ide skôr o drobnosti. Napríklad nemožnosť vrátiť sa do miestností, ak v nich niečo vynecháte – až do dokončenia hry. Taktiež by som uvítal dlhší herný čas a viac priestoru na preskúmanie sveta i postáv, ktoré majú evidentný potenciál.

Celkovo je však The House of Hikmah veľmi sympatickým titulom s výrazným kultúrnym presahom a silným príbehom. Poteší najmä fanúšikov klasických 3D plošinoviek a logických hier. Hoci mu chýbajú akčné pasáže, nepovažujem to za nedostatok – kľúč nie je zbraň, ale nástroj. A práve preto by ste tieto dvere mali otvoriť a dať hre šancu. Rozhodne si ju zaslúži.

Za recenzní kopii děkujeme studiu Lunacy Studios