Call of the Elder Gods - Indiana Jones v lovecraftovskom štýle

Hádanky a hlavolamy boli vždy mojou šálkou kávy, takže Call of the Elder Gods si po vyskúšaní demoverzie veľmi rýchlo získalo moju pozornosť. Hoci som sa pred vydaním nestihol dostať k predchádzajúcemu titulu Call of the Sea, štúdiu Out of the Blue Games treba uznať, že k pokračovaniu pristúpilo veľmi prístupne aj voči nováčikom. Hra tak funguje nielen ako pokračovanie, ale aj ako samostatné dobrodružstvo, v ktorom sa lovecraftovská tematika mieša s atmosférou dobrodružných príbehov v štýle Indiana Jonesa. A či táto kombinácia funguje, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Recenzovaná verzia: PC

Mladá študentka Evangeline Drayton neprežíva práve najlepšie obdobie svojho života. Nedokáže si spomenúť na dlhý úsek svojej minulosti a pravidelne ju prenasledujú nočné mory o tajomnej soške s čiernym orbom. Tuší, že všetko spolu nejakým spôsobom súvisí, a preto sa snaží dopátrať odpovedí. Pomôcť by jej mohol profesor archeológie Harry Everhart, ktorý súhlasí so spoločným stretnutím a prisľúbi jej vysvetlenie. Ešte predtým, než sa však stihnú stretnúť, je profesor napadnutý vo vlastnom dome a záhadná soška je rozbitá. Nastáva teda čas odhaliť, čo sa vlastne stalo.

V prvom rade musím vyzdvihnúť kvality príbehovej linky. Už od úvodných momentov som bol zvedavý, kam sa celé dobrodružstvo posunie. Postavy Evangeline a Harryho spolu fungujú veľmi dobre a ich dialógy majú prirodzenú chémiu aj správne dobrodružného ducha. Zaujímavým prvkom je navyše Harryho zosnulá manželka Norah, ktorá sa ujíma úlohy rozprávačky. V niektorých momentoch dokáže situácie komentovať veľmi pútavo a ponúka zaujímavý pohľad na vnútorné prežívanie postáv, ich motivácie či úprimnosť. Keďže však ide o Harryho manželku, občas sa prirodzene vynára otázka, do akej miery je jej pohľad objektívny. Napriek tomu som jej rozprávaniu veril.

Veľmi pozitívne hodnotím aj samotné lokality, ktoré ma bavilo skúmať do detailov. Už úvodná profesorova vila spolu so záhradou dokáže okamžite zaujať, no neskôr sa dostaneme aj do nádherných jaskynných priestorov, nacistického tábora v Nórsku či dokonca do sveta priateľských mimozemšťanov, ktorí sa snažia s Evie nadviazať kontakt. Každé prostredie má vlastnú identitu a atmosféru, pričom som nenarazil na jedinú lokalitu, ktorá by vo mne zanechala slabší dojem.

Hoci však hlavní hrdinovia dokážu príbeh bez problémov utiahnuť, o niečo menej presvedčivo na mňa pôsobil ústredný antagonista Caleb Bowen. Ide totiž o pomerne klasický archetyp vodcu tajnej organizácie, ktorá sa z úzadia snaží ovládnuť svet, a tento koncept už dnes nepôsobí tak sviežo ako kedysi. Nemôžem povedať, že by v rámci príbehu nefungoval, navyše ho obklopuje niekoľko zaujímavých postáv, no stále ide o klišé, ktoré sme v rôznych podobách videli už mnohokrát.

Vyzdvihnúť však musím kvalitný dabing, ktorý dodáva postavám výrazný charakter. Mara Junot a Yuri Lowenthal v úlohách protagonistov podávajú veľmi presvedčivé výkony a ich vzájomná interakcia pôsobí prirodzene. Cissy Jones sa vracia ako Norah a spôsob, akým rozpráva príbeh, funguje výborne. Aj zo záhrobia je cítiť jej silný vzťah k manželovi a v hlase sa miestami objavuje úprimná ľútosť nad tým, že už pri ňom nemôže stáť osobne a musí iba sledovať jeho trápenie. Nezaostávajú však ani Christopher Swindle či Darin De Paul.

V prípade Call of the Elder Gods však nie je dôležitý iba príbeh. Rovnako podstatné sú aj hlavolamy, ktoré budeme počas hrania riešiť. Férovo musím uznať, že tvorcovia pripravili viacero skutočne náročných a komplexných hádaniek, pri ktorých som sa miestami poriadne zapotil. Zároveň však prinášajú množstvo originálnych nápadov, vďaka ktorým zostávajú veľmi zapamätateľné.

Veľmi ma napríklad bavilo dešifrovanie nacistických správ pomocou dekódovača enigmy, rovnako ako skúmanie mimozemskej rafinérie v jaskyni, ktorá funguje predovšetkým na princípe hudby. Hra ponúka aj množstvo ďalších hlavolamov, ktoré vás dokážu poriadne potrápiť, no práve moment, keď konečne prídete na správne riešenie, prináša výborný pocit satisfakcie. Ak by ste sa predsa len zasekli, k dispozícii je veľmi dobre spracovaný systém nápovedy. Ten sa vás najskôr snaží jemne naviesť správnym smerom a až následne ponúkne priame riešenie.

Praktickou pomôckou je aj denník, do ktorého si môžete zapisovať všetky dôležité indície potrebné pri riešení hádaniek. K jednotlivým poznámkam sa dá kedykoľvek vrátiť a samozrejmosťou je aj možnosť robiť si vlastné poznámky mimo hry. Nápovedy síce môžu občas pôsobiť trochu vágne, no pokiaľ si dokážete správne pospájať všetky súvislosti, k riešeniu by ste sa mali napokon dopracovať.

Jeden hlavolam by som však predsa len podrobil menšej kritike. Konkrétne ide o sekciu s helmou, do ktorej treba správne zapojiť šesť káblov, aby sa spustila kľúčová udalosť. Práve tu som bol nútený siahnuť po nápovede, pretože som absolútne nerozumel tomu, ako má hráč logicky dospieť k správnemu riešeniu. Je možné, že niekomu bude tento princíp jasnejší než mne, no osobne som mal pocit, že sa v dizajne nachádza niekoľko nejasností, ktoré ma skôr mýlili, než navádzali správnym smerom.

Po vizuálnej stránke som taktiež spokojný. Jednotlivé lokality vyzerajú nádherne a všetky prostredia doslova dýchajú atmosférou. Práve v tomto ohľade odviedli tvorcovia fantastickú prácu. O niečo rozporuplnejšie dojmy vo mne zanechali samotné modely postáv. Na jednej strane majú charakter a vlastný štýl, no miestami pôsobia, akoby z prostredia mierne vyčnievali. Najvýraznejšie som si to všimol počas scén v zasnežených oblastiach, kde to bolo na postave Evangeline obzvlášť viditeľné.

Občas navyše pokrivkáva aj mimika postáv. Stáva sa, že sa medzi sebou rozprávajú, no keď sa im pozriete priamo do tváre, pohyb pier jednoducho chýba. Samo osebe by to neprekážalo, keby v iných scénach synchronizácia fungovala normálne. Výsledkom tak je pocit, akoby hra v určitých momentoch počítala s tým, že sa na svojho spoločníka nebudete pozerať priamo, ale budete ho počúvať otočeného chrbtom. A to pôsobí trochu zvláštne, najmä keď je prirodzené počas rozhovoru sledovať človeku tvár.

Namiesto klasických cutscén sa navyše tvorcovia rozhodli použiť ilustrácie v jemne maľovanom štýle. Tie pôsobia veľmi esteticky a zároveň dokážu dobre zachytiť potrebné emócie postáv. Je vidieť, že si na tejto stránke prezentácie dali autori záležať a chceli, aby hra pôsobila čo najvkusnejšie.

Vo výsledku je tak Call of the Elder Gods kvalitným príbehovým pokračovaním Call of the Sea, ktoré však veľmi dobre funguje aj ako samostatný titul. Fanúšikovia série budú s veľkou pravdepodobnosťou spokojní a ukazuje sa, že spojenie lovecraftovskej atmosféry s dobrodružným duchom Indiana Jonesa dokáže fungovať prekvapivo dobre. Hra síce nie je úplne bez chýb, no jej silné stránky nad nedostatkami bez problémov prevažujú a som úprimne zvedavý, s čím štúdio príde nabudúce.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Kwalee