Southern Lights: Broken Frequency – recenzia mrazivého kozmického hororu, v ktorom ide o prežitie

Malé nezávislé štúdio Glynos Interactive nám prináša svoju prvotinu Southern Lights: Broken Frequency, ktorá nás zavedie na mrazivý antarktický kontinent. Sledujeme príbeh vedeckého tímu na miestnej výskumnej stanici zriadenej korporáciou Solgyn Tech. Cieľom výskumu je objavenie nového zdroja energie a vzácnych surovín, ktoré by korporácii zabezpečili dominanciu na trhu. Lenže čoskoro sa začnú diať zvláštne veci. Personál na staniciach záhadne mizne, zariadenia sa kazia a v temnote sa ukrýva neznáma sila, ktorá nikdy nemala byť objavená. Boj o prežitie sa začína...

Recenzovaná verze: PC

Drsné prežívanie na Antarktíde

Prežívanie rozhodne nebude jednoduché, pretože hra si dáva veľmi záležať na svojich herných mechanikách. Ide o ťahovú stratégiu, v ktorej musíte opatrne narábať s obmedzenými zdrojmi a starostlivo plánovať každý krok. Kampaň je rozdelená do jednotlivých misií s postupne stúpajúcou náročnosťou. Zatiaľ čo na najľahšej, príbehovej obtiažnosti vám hra dá ako-tak vydýchnuť, stále si musíte dávať pozor. Ak však máte radi poriadnu výzvu, obtiažnosť „Nightmare“ vás privedie na pokraj zrútenia. Tu sa totiž z hry stáva absolútne taktické peklo, v ktorom môže mať aj jediná chyba fatálne následky.

V každej misii je vaším primárnym cieľom dokončiť výskum, bez ktorého sa nemôžete posunúť ďalej v príbehu. Lenže to by bolo príliš jednoduché, však? Popritom totiž čelíte drsnému prostrediu Antarktídy a záhadnej sile, ktorá každým kolom poškodzuje vašu základňu. Niekedy zničí koridor medzi jednotlivými budovami, inokedy poškodí samotnú budovu a, samozrejme, neskôr sa pripravte na oveľa väčšie škody. Tieto poškodenia vám znemožnia nielen pohyb po základni, ale aj využívanie schopností jednotlivých budov, pokiaľ ich neopravíte.

A keďže starostí nie je nikdy dosť, nesmiem zabudnúť spomenúť, že každá poškodená budova zároveň ohrozuje celkovú integritu základne. A hej, uhádli ste, ak integrita klesne na nulu, misia sa končí neúspechom.

Neustále sa tak musíte rozhodovať, či uprednostníte opravu dôležitého zariadenia, pokračovanie vo výskume alebo riešenie iného problému, ktorý vám práve pristál na stole. Každé rozhodnutie pritom môže ovplyvniť vaše možnosti v nasledujúcom kole. Hra vám jednoducho hodí do lona dokonale smrtiacu zmes prekážok, ktorú musíte manažovať. Najvtipnejšie na tom je, že mňa osobne to setsakramentsky bavilo.

Takže ako môžete všetky tieto prekážky prekonávať? Základom je efektívne využívanie zdrojov, ktoré majú tri formy: chemikálie, softvér a nástroje. Získavate ich vždy na začiatku každého kola, keď si jednotlivé postavy potiahnu karty s príslušnými zdrojmi. Každá karta má zároveň číselnú hodnotu od 0 do 6, pričom platí jednoduché pravidlo: čím vyššie číslo, tým lepšie.

Uveďme si príklad z hrania. Ak ošetrovňu zasiahne poškodenie s hodnotou 6 a máte šťastie, vaša postava môže získať kartu s rovnakou hodnotou, takže problém dokážete okamžite vyriešiť. Lenže ako býva nepísaným pravidlom podobných hier, táto dokáže byť poriadne odporná a vy si potiahnete len karty s hodnotami 1 či 2. Vtedy musíte buď koordinovať viacero postáv pri poškodenej budove, alebo využiť špeciálny zdroj – technológiu.

Tú získavate prostredníctvom špeciálnych akcií zdrojových kariet alebo jednej konkrétnej budovy na základni. Technológia vám umožňuje zvýšiť hodnotu kariet a môže vás zachrániť v situáciách, keď vám náhodné ťahanie príliš nepraje. Dôležité však je, že jej využitie musíte správne načasovať. Ak všetko miniete na vyriešenie jedného problému, v ďalšom kole vám môžu chýbať prostriedky na niečo oveľa závažnejšie.

Už sa zamotávate? Tak nebojte, je to ešte horšie. Každá postava sa totiž môže počas jedného ťahu presunúť len raz a zároveň dokáže zahrať iba obmedzený počet zdrojov. Nemôžete preto jednoducho poslať všetkých na jedno miesto a očakávať, že okamžite vyriešia všetky problémy. Musíte premýšľať nad rozmiestnením posádky, dostupnými kartami a tým, ktoré poškodenia si vyžadujú okamžitú pozornosť. A práve v tom tkvie krása celej hry. Keď sa vám napriek nepriaznivým okolnostiam podarí správne skombinovať jednotlivé schopnosti a zachrániť základňu pred kolapsom, pocit z dobre zvládnutej stratégie je jednoducho skvelý.

Na vyvažovanie jednotlivých prekážok majú postavy vlastné triedy, s ktorými prichádzajú aj unikátne schopnosti. Nájdeme tu napríklad inžiniera, programátora, veliteľa a ďalších špecialistov. Každý sa hodí na niečo iné. Niekto dokáže efektívnejšie opravovať poškodené zariadenia, iná postava sa zase lepšie venuje výskumu.

Skvelým príkladom je schopnosť, vďaka ktorej sa postava dokáže pohybovať aj cez poškodený koridor, ktorý by bol pre ostatných nepriechodný. Takéto drobnosti môžu v kritických situáciách rozhodovať o úspechu celej misie.

Zároveň máte pomerne veľa možností, ako schopnosti jednotlivých postáv kombinovať a prispôsobovať vlastnému hernému štýlu. Osobne sa mi páčilo najmä to, že vás hra nenúti spoliehať sa na jediný správny postup. Niekedy sa oplatí sústrediť na rýchle opravy, inokedy je výhodnejšie riskovať a venovať viac prostriedkov výskumu. Dôležité je predovšetkým to, aby jednotliví členovia posádky dokázali spolupracovať.

A keď už spomíname postavy, nesmieme zabudnúť ani na ich vlastné problémy, ktoré musíte zohľadňovať pri celkovom manažmente základne. Každý člen posádky má totiž ukazovatele zdravia, príčetnosti a výdrže. V praxi to znamená, že vaše postavy môžu zošalieť, zomrieť alebo byť natoľko vyčerpané, že už nebudú schopné pracovať. Aby ste tomu zabránili, musíte adekvátne využívať ich schopnosti, pestovať jedlo v skleníku a predovšetkým udržiavať ošetrovňu v prevádzke.

Práve starostlivosť o posádku dodáva celému systému ďalšiu vrstvu náročnosti. Nestačí totiž iba sledovať stav jednotlivých budov a dostupné zdroje. Musíte myslieť aj na to, či vaši ľudia vôbec zvládnu ďalšie kolo. Poslať vyčerpaného pracovníka dokončiť dôležitý výskum môže byť lákavé, ale zároveň tým riskujete, že ho v nasledujúcej kritickej situácii nebudete môcť využiť. Fakt toho nie je málo, však?

Toto všetko vás navyše sprevádza v krásnej komiksovej grafike, ktorá hre dodáva osobitý charakter. Ručne kreslená štylizácia výborne zapadá do atmosféry kozmického hororu a v kombinácii s antarktickým prostredím vytvára veľmi príjemný vizuálny zážitok. Osobne by som si želal viac hier s podobným výtvarným spracovaním, pretože mi tento štýl skutočne sadol do vkusu.

Veľkú pochvalu si zaslúži aj dabing postáv, ktorý dokáže jednotlivým situáciám dodať potrebné emócie. Výborne ho dopĺňajú tematická hudba a zvukový dizajn, predovšetkým počas šokujúcich príbehových momentov. Hoci veľkú časť času trávite premýšľaním nad ďalším ťahom a rozdeľovaním zdrojov, hra dokáže prostredníctvom audiovizuálneho spracovania veľmi dobre pripomínať, že za stenami vašej základne sa ukrýva niečo oveľa nebezpečnejšie než obyčajná antarktická zima.

Bugy, technikálie a iné úskalia hry

S radosťou musím oznámiť, že som počas hrania nenarazil na žiadne závažné chyby, ktoré by mi bránili v postupe alebo výraznejšie kazili zážitok. Hra bola aspoň za mňa skvele odladená, čo je pri prvotine malého nezávislého štúdia rozhodne potešujúce.

Najväčší problém hry však paradoxne spočíva v tom, aká vlastne je. Southern Lights: Broken Frequency je totiž ťažká a neúprosná stratégia, pri ktorej si veľmi ľahko dokážem predstaviť, že niektorým hráčom bude jej náročnosť prekážať. Ale taká jednoducho má byť. Práve neustály tlak a nutnosť robiť nepríjemné rozhodnutia tvoria základ celého zážitku. Ak by ste mohli bez problémov opravovať každú budovu a zároveň napredovať vo výskume, väčšina napätia by sa vytratila.

Musím však uznať, že v niektorých neskorších misiách už výsledok pomerne výrazne závisel od RNG, teda od toho, aké zdroje vám hra náhodne pridelila. Môžete mať pripravenú dobrú stratégiu, správne rozmiestnené postavy a jasný plán, no ak vám niekoľko kôl po sebe neprídu vhodné karty, situácia sa dokáže veľmi rýchlo zmeniť na katastrofu. V určitých momentoch som preto cítil, že nad výsledkom nemám takú kontrolu, akú by som si želal.

Kvôli tomu by som však hru rozhodne nezatracoval. Je to podobný prípad, ako keby som kritizoval XCOM za to, že vojak minul nepriateľa aj pri 95-percentnej šanci na zásah. Náhoda k podobným stratégiám jednoducho patrí a často práve ona vytvára tie najnapínavejšie momenty. Len by som ocenil, keby v niektorých situáciách dostal hráč o niečo väčší priestor nepriaznivý výsledok zvrátiť vlastnými rozhodnutiami.

Čo však hru v mojich očiach momentálne ťahá dole, je jej relatívna krátkosť. Kampaň obsahuje celkovo 16 misií, ktoré sú síce vďaka príbehu veľmi atmosférické, ale je ich jednoducho sakra málo. Práve keď som mal pocit, že som si jednotlivé mechaniky poriadne osvojil a začal naplno využívať možnosti svojho tímu, už sa blížil záver. A to je škoda, pretože herný systém má podľa mňa dostatočný potenciál na oveľa dlhší zážitok.

Dúfam preto, že autori v budúcnosti prinesú nejaké rozšírenia, pretože si ich hra rozhodne zaslúži. Samozrejme, nerátam do toho opakované hranie na vyšších obtiažnostiach vrátane Nightmare. Áno, dokáže to výrazne predĺžiť celkový herný čas, ale ide skôr o dodatočnú výzvu než o skutočné rozšírenie obsahu.

Čo ma privádza k ďalšiemu problému, ktorým je znovuhrateľnosť. Pokiaľ nemáte radi opakované prechádzanie hier na vyšších obtiažnostiach alebo experimentovanie s odlišnými zostavami postáv, Southern Lights pravdepodobne dokončíte raz a viac sa k nej nevrátite. Samotná kampaň totiž neponúka dostatok výraznejších zmien, ktoré by vás motivovali opätovne prežívať rovnaký príbeh.

Na záver tu mám ešte svoju typickú výhradu k hrám s dobrým príbehom, a tou je nedostatok skutočne významných príbehových rozhodnutí. V určitých momentoch vám hra síce ponúkne výber z dvoch možností, ale podľa mojich skúseností ide skôr o kozmetickú záležitosť. Samotný príbeh sa tým nijako zásadne nemení, čo mi príde ako premárnená príležitosť.

O to viac ma to mrzí práve pri hre s tematikou kozmického hororu, ktorá by si podľa mňa priam pýtala nepríjemné morálne dilemy a rozhodnutia s dlhodobými následkami. Predstava, že by ste museli obetovať časť posádky alebo riskovať katastrofu kvôli záchrane ostatných, by výborne zapadala do celkovej atmosféry. Hra síce podobné rozhodovanie ponúka na úrovni samotných herných mechaník, ale v príbehu som jeho výraznejšie dôsledky postrádal. Práve to by pritom mohlo výrazne zvýšiť aj spomínanú znovuhrateľnosť.

Verdikt

Southern Lights: Broken Frequency môžem bez problémov odporučiť všetkým, ktorí majú radi survival stratégie a hry, v ktorých musíte efektívne využívať obmedzené zdroje. Každé kolo vás núti premýšľať nad ďalším postupom a správne rozhodnutia prinášajú skvelý pocit z dobre odvedenej práce. Ak navyše obľubujete kozmický horor, určite vás poteší aj samotný príbeh a jeho atmosféra.

Príbehová obtiažnosť vás síce dokáže miestami potrápiť, ale nejde o nič nezvládnuteľné. Naopak, masochisti, ktorí sa rozhodnú vrhnúť na najvyššiu náročnosť, tu nájdu výzvu podľa svojich predstáv.

Škoda len kratšej kampane, obmedzenej znovuhrateľnosti a absencie výraznejších príbehových rozhodnutí. Napriek týmto nedostatkom však ide za mňa o veľmi príjemné prekvapenie na nezávislej scéne, ktoré si zaslúži pokračovanie alebo aspoň poriadne rozšírenie. A ja osobne budem veľmi rád, ak sa do tohto mrazivého sveta ešte niekedy vrátim.

Za recenzní kopii děkujeme společnosti Glynos Interactive